Cech - zo staronemeckého zëche - bratstvo, združenie. NaN a Slovensku sa výraznejší rozvoj cechov (stavovských profesných organizácií) začal výraznejšie prejavovať až v pätnástom storočí (v niektorých krajinách už v dvanástom).
Cech je vlastne združením majstrov jedného (alebo viacerých remesiel), ktoré malo vlastné pravidlá schválené panovníkom, alebo mestskou radou. Tieto pravidlá sa nazývali artikuly a vymedzovali právap ráva a povinnosti členov. Určovali vnútornú hierarchiu cechu , podmienky prijatia nových členov, zabezpečovali ochranu špecifickými výsadami po stránke výrobnej, spoločenskej aj sociálnej. CechyCvechy bránili prílivu konkurenčných výrobkov a výrobcovvýro bcov , čím zabezpečovali prácu pre vlastných členov. Cech dohliadal na kvalitu výrobkovvýrobk ov svojich členov a postihoval porušenie pravidiel. Cechy boli váženými organizáciami ktoré výrazným spôsobom prispievali k rozvoju miest. Členovia cechov patrili k strednej (niekedy aj vrchnej) vrstve obyvateľstva. Cechové remeslo malo však aj negatívne stránky. Artikuly veľmi často obsahovali s remeslom nesúvisiace pravidlá silne zasahujúce do súkromiasú kromia. S postupom času boli niektoré požiadavkypoži adavky zastarané, nelogické a v podstate obmedzovali rozvoj remesla. Dodržiavanie tradícií brzdilo nielen vývoj remesla , ale aj hospodársky vývoj krajiny. Deľbou jednotlivých pracovnýchpracovný ch úkonov medzi poučených pracovníkov sa dalo docieliť vyššej efektivity práce, ktorá dokázala konkurovať aj kvalitou. Takto fungovali napríklad manufaktúry s vysokým podielom ručnej práce, a so zavádzaním strojov do výroby začali vznikať prvé továrne. V roku 1872 bol vydaný priemyselný zákon, ktorý umožňoval pracovaťpraco vať remeselníkom samostatne. To vlastne znamenalo aj zánik cechov ako takých. Remeslo však nezaniklo, len sa zmenil spôsob výkonu remesla. „Cechy“, ktoré boli založené v dvadsiatom storočí, už neplnia pôvodnú funkciu a sú skôr nostalgickou pripomienkou dôb minulých.
