Invázia Spojencov na Sicíliu: Rozdiel medzi revíziami

Marshall totiž oprávnene tvrdil, že operácieoperácia v Severnej Afrike bola druhoradá ,a málo významná. Skôr musia spojenci napnúť všetky svoje sily, najmä ak chcú otvoriť druhý front v západnej Európe. Churchill, ale i ostatní si uvedomovali, že k invázii cez La-Manche ešte nie sú spojenecké vojska dostatočne pripravené. Nakoniec sa všetci zhodli na tom, že po skončení [[Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|Afrického ťaženia]] nemôžu spojenecké vojska zostať v nečinnosti a musí dôjsť k ich nasadeniu do boja. Otázkou zostávalo kde. V hre boli dve varianty v [[Stredomorie|Stredomorí]]. Prvý bol útok na [[Sicília|Sicíliu]]. V prospechu toho to návrhu figurovalo, že po dobytí ostrova by bolo možné okamžite zaútočiť na Taliansko, silám Osi by bolo zároveň znemožnené útočiť na spojeneckú lodnú prepravu medzi Sicíliou a Tuniskom.

Plán pre inváziu na Sicíliu začalazačal byť zostavovaný už vvo februári 1943. Vtedy však ešte nebolo isté, kedy a ako sa skončia boje v Severnej Afrike. Sicíliu bránila silná posádka, do začiatočnej fázy operácie bolo nutné nasadiť minimálne 6 [[Divízia (vojenstvo)|divízií]]. Začiatkom jari 1943 bol konečne stanovený dátum operácie a vyčlenené sily, s ktorými mohli velitelia stredomorskej oblasti počítať. K invázii malo dôjsť začiatkom júla. Zúčastniť sa jej mali britská [[8. armáda (Spojené kráľovstvo)|8.]] a americká [[7. armáda (USA)|7. armáda]], združená do 15. skupiny armád pod velením britského generála [[Harold Rupert Alexander|Harolda Alexandra]]. Celkom táto skupina armád mala 13 divízií, 3 samostatných brigády, 3 jednotky [[commandos]] a 3 prápory [[United States Army Rangers|Rangers]]. Dohromady 478 tisíc mužov, z toho 250 tisíc Britov a 228 tisíc Američanov, väčšina z nich už mala bojové skúsenosti. Zo začiatku sa počítalo s vylodeným armád v dvoch priestoroch značne vzdialených od seba – na západe a na juhovýchode ostrova. V apríli bol plán uznaný za príliš riskantný, a tak sa začal spracovávať nový variant, podľa neho mali všetky sily zasadiť úder na juhu Sicílie.

12. mája 1943 sa vzdali zvyšky vojsk Osi v Severnej Afrike, celkovo asi 250 000 vojakov, z ktorých asi 2/3 boli Taliani. 6 mesiacov predtým, týždeň pred Vianocami roku 1942 sa sovietskym vojskám podarilo uštedriť ťažkú porážku talianskej 8. armáde, držiacej postavenia severne od [[Stalingrad]]u. Bolo pri tom zajatých alebo zabitých asi 130 000 Talianov. Nálada v Taliansku tak v dôsledku porážok dosiahla ešte viac protivojnový ráz. TotoTento fakt Spojencom významne pomohol.

Jednotky pobrežnej obrany sa skladali zo zle vyzbrojených a nedostatočne vycvičených vojakov talianskej 7. armády. Hlavným nedostatkom obrannej línie bol nedostatok diel, na 8 kilometrov fronty pripadalo len jedno protitankové [[delo]]. Zlé bolo i zásobovanie, miesto potrebných 8 000 ton zásob dostávali Taliani a Nemci len asi 2000 ton zásob denne. Generál Guzzoni si bol vedomý nedostatočnej obrany Sicílie, ale všetky jeho intervencie v Ríme boli zbytočné. Posilnenia svojich jednotiek sa nedočkal. Príprava Spojencov na vylodenie bola veľmi zjednodušená, preto žepretože sa podarilo zachytiť rádiovú depešu poľného maršala [[Albert Kesselring|Kesselringa]], v ktorej boli popísané presné počty a rozmiestenie vojsk na ostrove. Z informácií vyplývalo, že Taliani a Nemci nemajú najmenšie poňatie o možných miestach amerických výsadkárov. Z toho dôvodu sa Spojenci neobávali, že by sa im nepodarilo prelomiť cez pláž a zaistiť na pobreží predmestie. [[Benito Mussolini]] presunul do talianskych jednotiek čo najviac vojakov, ktorí boli sicílskeho pôvodu. Veril, že Sicílčania budú brániť svoje rodisko a domovy s väčšou odhodlanosťou, ako vojaci z vnútrozemia Talianska. Tieto kalkulácie však neboli správne. Vojaci sicílskeho pôvodu sa naopak rýchlo vzdávali, aby zabránili plieneniu a urýchlili tak kapituláciu ostrova. Veľkú úlohu zohrala talianska [[mafia]], ktorá dala spojencom veľa informácii. Najväčším problémom nemeckého a talianskeho velenia bol nedostatok spravodajských informácií, hlavne neznalosť miesta spojeneckého vylodenia. Kesselring a Mussolini sa domnievali, že miestom výsadkov bude Sicília, zatiaľ čo Hitler bol presvedčený, že sa Spojenci vylodia na Sardínii alebo na [[Peloponéz]]e.

Spojenci si uvedomovali, že dobytie ostrova bude tvrdý oriešok. Kvôli skalnatému povrchu okolo pobrežia nebolo možné uskutočniť vzdušné výsadky a pobrežie bolo tak zradné a neprístupné, že po mori bol možný prístup iba cez jeden malý prístav, ktorý bol pod dohľadom delostreleckých batérii. Bolo zrejmé, že úspech môže zaistiť len prudký a zdrvujúcozdrvujúci úder. Mnoho skúsených spojeneckých veliteľov od tejto akcie radšej dali ruky preč. Podľa nich mohol mať prípadný neúspech, zlý vplyv na vojská pripravujúce sa k útoku na Sicíliu. Rozhodujúce slovo však mali veliteľ spojeneckého loďstva v Stredomorí, admirál [[Andrew Cunningham|Cunningham]] a vrchný veliteľ spojeneckých operácii v Stredomorí generál Eisenhower. Tí sa domnievali, že ostrov môžu dobyť s minimálnymi stratami. Plán bol jednoduchý. Niekoľko dní a nocí sústavné bombardovať ostrov a nalomiť tak bojového ducha talianskych vojakov a potom jedným mohutným úderom vedeným z mora získať kontrolu nad ostrovom.

Hlavným cieľom Spojencov bolo dobytie prístavu [[Messina]], ktorý bol v severovýchodnom cípe ostrova priamo oproti talianskej pevnine. Prístav bol hlavnou tepnou zásobovania vojsk osi na ostrove a v prípade jeho obsadenia, by Spojenci znemožnili ich ústup z ostrova. Mesto bolo rovnako i dôležitým odrazovým mostíkom pre útok na Apeninský polostrov, keďže od pevniny ho oddeľuje iba úzky prieliv. To si však veľmi dobre uvedomovaluvedomovali i Nemci a tak svoje najlepšie jednotky vrhli proti [[Bernard Montgomery|Montgomeryho]] postupu na východe, pretože bol k Mesine najbližšie. Montgomeryho 8. armáde bránilo v rýchlom postupe hlavne ťažší terén. Celý severovýchodný výbežok Sicílie je totiž krytý masívom sopky [[Etna|Etny]] a postup okolo nej je možný len cez jej bočné hrebene a svahy obrátené k moru. Potom, čo 8. britská armáda bez problémov obsadila prístav v SyrakúzySyrakúzach, ktorý bol nesmierne dôležitý pre spojenecké zásobovanie, zahájila postup cez pobrežie smerom na [[Catania|Cataniu]]. Odpor nepriateľa sa zosilňoval s každým ďalším dosiahnutým kilometrom postupu, a tak bola 8. armáda nakoniec zastavená na katanskej planine naproti Etne. Jej vyhliadky na prienik nepriateľskou obranou v blízkej dobe neboli veľké. Montgomerymu nezostávalo nič iné, ako pokúsiť sa obísť Etnu zo západu. Medzitým americká 7. armáda z juhu rýchlo postupovala do stredu ostrova. Ľavé krídlo 7. armády po 12 dňoch sicílskeho ťaženia obsadilo mesto [[Palermo]]. Úspech Spojencov bol obrovský, po dvoch týždňoch ťaženia bolo vyčistená od nepriateľských vojsk takmer celá Sicília, Nemcom a Talianom však stále zostával prístav Messina. Bojová morálka talianskych a nemeckých vojsk však bola udalosťami z posledných týždňov silne podlomená, čo umožnilo Pattonovi rýchly postup na západ a pomoc britskej 8. armáde. ObidvomaObidvom vojnovými zoskupeniam sa Spojencov všakale stála v ceste sopka. Tam umiestnili Nemci svoje najlepšie pozemné i [[tank]]ové jednotky. Tu sa rýchly postup spojeneckých vojsk veľmi spomalil. Spojenci museli likvidovať každé postavenie nepriateľa. Vo chvíli, keď Nemci poznali, že držanie týchto pozícií už nemá zmysel, urýchlene zahájili evakuáciu svojich vojsk. 17. augusta prenikla do Messiny americká 3. divízia a hneď potom dorazili i niektoré jednotky britskej 8. armády. Ešte toho dňa boli zničené posledné zvyšky nepriateľských vojsk.