Invázia Spojencov na Sicíliu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy, wikilinky
Riadok 31:
Zatiaľ čo sa Briti domnievali, že by sa mali využiť čo najrýchlejšie víťazstvo v [[Severná Afrika|Severnej Afrike]] k invázii na [[Apeninský polostrov]], Američania sa chceli vrátiť k plánu invázie cez [[Lamanšský prieliv]] do Francúzska a k otvoreniu druhej fronty vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Churchill mal svoj vlastní plán, ktorý chcel presadiť i cez začiatočný odpor Američanov. Hodlal zaútočiť na [[Taliansko]] a urýchlene ho vyšachovať z vojny, dostať sa na [[Balkánsky polostrov]] a odtiaľ po osi [[Belehrad]] – [[Varšava]] až do [[Nacistické Nemecko|Nemecka]]. O potrebe takéhoto, veľmi ťažko realizovateľného, plánu bolo nutné presvedčiť hlavne odporcov talianskeho ťaženia generála [[George Catlett Marshall|G.C. Marshalla]].
 
Marshall totiž oprávnene tvrdil, že operácieoperácia v Severnej Afrike bola druhoradá ,a málo významná. Skôr musia spojenci napnúť všetky svoje sily, najmä ak chcú otvoriť druhý front v západnej Európe. Churchill, ale i ostatní si uvedomovali, že k invázii cez La-Manche ešte nie sú spojenecké vojska dostatočne pripravené. Nakoniec sa všetci zhodli na tom, že po skončení [[Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|Afrického ťaženia]] nemôžu spojenecké vojska zostať v nečinnosti a musí dôjsť k ich nasadeniu do boja. Otázkou zostávalo kde. V hre boli dve varianty v [[Stredomorie|Stredomorí]]. Prvý bol útok na [[Sicília|Sicíliu]]. V prospechu toho to návrhu figurovalo, že po dobytí ostrova by bolo možné okamžite zaútočiť na Taliansko, silám Osi by bolo zároveň znemožnené útočiť na spojeneckú lodnú prepravu medzi Sicíliou a Tuniskom.
 
Druhou možnosťou bolo obsadenie ostrova [[Sardínia]] a [[Korzika]], čím by si [[Spojenci]] vytvorili skvelú pozíciu pre inváziu do vnútrozemia Talianska alebo do južného Francúzska. Navyše by sa výrazne zlepšila možnosť bombardovania južného Nemecka. Generálne štáby sa nakoniec rozhodli pre obsadenie Sicílie. Vrchným veliteľom spojeneckých vojsk bol opäť menovaný generál [[Dwight D. Eisenhower]]. Výsadkári mali byť prevezení v júli [[1943]]. Celá operácia dostala krycí názov ''Husky''.
 
=== Plán invázie ===
Plán pre inváziu na Sicíliu začalazačal byť zostavovaný už vvo februári 1943. Vtedy však ešte nebolo isté, kedy a ako sa skončia boje v Severnej Afrike. Sicíliu bránila silná posádka, do začiatočnej fázy operácie bolo nutné nasadiť minimálne 6 [[Divízia (vojenstvo)|divízií]]. Začiatkom jari 1943 bol konečne stanovený dátum operácie a vyčlenené sily, s ktorými mohli velitelia stredomorskej oblasti počítať. K invázii malo dôjsť začiatkom júla. Zúčastniť sa jej mali britská [[8. armáda (Spojené kráľovstvo)|8.]] a americká [[7. armáda (USA)|7. armáda]], združená do 15. skupiny armád pod velením britského generála [[Harold Rupert Alexander|Harolda Alexandra]]. Celkom táto skupina armád mala 13 divízií, 3 samostatných brigády, 3 jednotky [[commandos]] a 3 prápory [[United States Army Rangers|Rangers]]. Dohromady 478 tisíc mužov, z toho 250 tisíc Britov a 228 tisíc Američanov, väčšina z nich už mala bojové skúsenosti. Zo začiatku sa počítalo s vylodeným armád v dvoch priestoroch značne vzdialených od seba – na západe a na juhovýchode ostrova. V apríli bol plán uznaný za príliš riskantný, a tak sa začal spracovávať nový variant, podľa neho mali všetky sily zasadiť úder na juhu Sicílie.
 
=== Obrana Sicílie ===
12. mája 1943 sa vzdali zvyšky vojsk Osi v Severnej Afrike, celkovo asi 250 000 vojakov, z ktorých asi 2/3 boli Taliani. 6 mesiacov predtým, týždeň pred Vianocami roku 1942 sa sovietskym vojskám podarilo uštedriť ťažkú porážku talianskej 8. armáde, držiacej postavenia severne od [[Stalingrad]]u. Bolo pri tom zajatých alebo zabitých asi 130 000 Talianov. Nálada v Taliansku tak v dôsledku porážok dosiahla ešte viac protivojnový ráz. TotoTento fakt Spojencom významne pomohol.
 
[[File:Mortars-At-Palermo.png|thumb|Americkí vojaci pri postupe s mínometom.]]
Obranu Sicílie tvorili divízie [[7. armáda (Taliansko)|7. talianskej armády]] pod velením generála [[Alfred Guzzoni|Alfreda Guzzoniho]]. Pod talianske velenie pripadla i nemecká 15. divízia tankových granátnikov a [[Fallschirm-Panzer Division 1 Hermann Göring|tanková divízia Hermann Göring]], ktorá sa sem presunula po značných stratách v Severnej Afrike a reorganizovala sa. Začiatkom júla [[1943]] generál Guzzoni velil 230 tisícom talianskych vojakov s rôznou úrovňou výcviku a 28 tisícom Nemcov, ich počet sa v priebehu bojov na Sicílii zvýšil asi na 60 tisíc mužov.
 
Jednotky pobrežnej obrany sa skladali zo zle vyzbrojených a nedostatočne vycvičených vojakov talianskej 7. armády. Hlavným nedostatkom obrannej línie bol nedostatok diel, na 8 kilometrov fronty pripadalo len jedno protitankové [[delo]]. Zlé bolo i zásobovanie, miesto potrebných 8 000 ton zásob dostávali Taliani a Nemci len asi 2000 ton zásob denne. Generál Guzzoni si bol vedomý nedostatočnej obrany Sicílie, ale všetky jeho intervencie v Ríme boli zbytočné. Posilnenia svojich jednotiek sa nedočkal. Príprava Spojencov na vylodenie bola veľmi zjednodušená, preto žepretože sa podarilo zachytiť rádiovú depešu poľného maršala [[Albert Kesselring|Kesselringa]], v ktorej boli popísané presné počty a rozmiestenie vojsk na ostrove. Z informácií vyplývalo, že Taliani a Nemci nemajú najmenšie poňatie o možných miestach amerických výsadkárov. Z toho dôvodu sa Spojenci neobávali, že by sa im nepodarilo prelomiť cez pláž a zaistiť na pobreží predmestie. [[Benito Mussolini]] presunul do talianskych jednotiek čo najviac vojakov, ktorí boli sicílskeho pôvodu. Veril, že Sicílčania budú brániť svoje rodisko a domovy s väčšou odhodlanosťou, ako vojaci z vnútrozemia Talianska. Tieto kalkulácie však neboli správne. Vojaci sicílskeho pôvodu sa naopak rýchlo vzdávali, aby zabránili plieneniu a urýchlili tak kapituláciu ostrova. Veľkú úlohu zohrala talianska [[mafia]], ktorá dala spojencom veľa informácii. Najväčším problémom nemeckého a talianskeho velenia bol nedostatok spravodajských informácií, hlavne neznalosť miesta spojeneckého vylodenia. Kesselring a Mussolini sa domnievali, že miestom výsadkov bude Sicília, zatiaľ čo Hitler bol presvedčený, že sa Spojenci vylodia na Sardínii alebo na [[Peloponéz]]e.
 
== Invázia ==
Riadok 50:
Pred operáciou Husky sa počítalo s dobytím ostrova [[Pantelleria (ostrov)|Pantelleria]] uprostred Sicílskeho prielivu, aby bola uvoľnená cesta k Sicílii a získané ďalšie letiská pre letectvo. Pokiaľ by nedošlo k obsadeniu Pantalleru Spojencami, hrozilo by reálne nebezpečenstvo, že z týchto miest by nepriateľ mohol útočiť na zásobovacie konvoje smerujúce na Sicíliu. O dôležitosti ostrova vraví i záujem Talianov o jeho neustále opevňovanie. Mussolini dokonca tvrdil, že Pantaller je talianskou Maltou.
 
Spojenci si uvedomovali, že dobytie ostrova bude tvrdý oriešok. Kvôli skalnatému povrchu okolo pobrežia nebolo možné uskutočniť vzdušné výsadky a pobrežie bolo tak zradné a neprístupné, že po mori bol možný prístup iba cez jeden malý prístav, ktorý bol pod dohľadom delostreleckých batérii. Bolo zrejmé, že úspech môže zaistiť len prudký a zdrvujúcozdrvujúci úder. Mnoho skúsených spojeneckých veliteľov od tejto akcie radšej dali ruky preč. Podľa nich mohol mať prípadný neúspech, zlý vplyv na vojská pripravujúce sa k útoku na Sicíliu. Rozhodujúce slovo však mali veliteľ spojeneckého loďstva v Stredomorí, admirál [[Andrew Cunningham|Cunningham]] a vrchný veliteľ spojeneckých operácii v Stredomorí generál Eisenhower. Tí sa domnievali, že ostrov môžu dobyť s minimálnymi stratami. Plán bol jednoduchý. Niekoľko dní a nocí sústavné bombardovať ostrov a nalomiť tak bojového ducha talianskych vojakov a potom jedným mohutným úderom vedeným z mora získať kontrolu nad ostrovom.
 
Po niekoľkodňovom bombardovaní, keď bolo na ostrov zhodených viac ako 6000 ton mínometov rôznych druhov, boli Taliani vyzvaní 8. júna ku kapitulácii. Veliteľ posádky, admirál Pavesi však odmietol. Rozhodujúci útok prebehol 11. júna bez akýchkoľvek strát. Dobytie Pantalleri prebehlo pre Spojencov bezo strát. Údajne bol zranený iba jeden vojak, ktorého na ostrove, pohrýzla mulica. Po tejto úspešnej operácii boli rýchlo obsadené i ďalšie malé ostrovy okolo Sicílie – [[Lampedus]], [[Linos]] a [[Lampione]].
Riadok 64:
=== Priebeh ťaženia ===
[[Súbor:SC180455t.jpg|thumb|Posádka kontroluje tank [[M4 Sherman|Sherman]] po pristátí na Sicílii [[10. júl]] [[1943]]]]
Hlavným cieľom Spojencov bolo dobytie prístavu [[Messina]], ktorý bol v severovýchodnom cípe ostrova priamo oproti talianskej pevnine. Prístav bol hlavnou tepnou zásobovania vojsk osi na ostrove a v prípade jeho obsadenia, by Spojenci znemožnili ich ústup z ostrova. Mesto bolo rovnako i dôležitým odrazovým mostíkom pre útok na Apeninský polostrov, keďže od pevniny ho oddeľuje iba úzky prieliv. To si však veľmi dobre uvedomovaluvedomovali i Nemci a tak svoje najlepšie jednotky vrhli proti [[Bernard Montgomery|Montgomeryho]] postupu na východe, pretože bol k Mesine najbližšie. Montgomeryho 8. armáde bránilo v rýchlom postupe hlavne ťažší terén. Celý severovýchodný výbežok Sicílie je totiž krytý masívom sopky [[Etna|Etny]] a postup okolo nej je možný len cez jej bočné hrebene a svahy obrátené k moru. Potom, čo 8. britská armáda bez problémov obsadila prístav v SyrakúzySyrakúzach, ktorý bol nesmierne dôležitý pre spojenecké zásobovanie, zahájila postup cez pobrežie smerom na [[Catania|Cataniu]]. Odpor nepriateľa sa zosilňoval s každým ďalším dosiahnutým kilometrom postupu, a tak bola 8. armáda nakoniec zastavená na katanskej planine naproti Etne. Jej vyhliadky na prienik nepriateľskou obranou v blízkej dobe neboli veľké. Montgomerymu nezostávalo nič iné, ako pokúsiť sa obísť Etnu zo západu. Medzitým americká 7. armáda z juhu rýchlo postupovala do stredu ostrova. Ľavé krídlo 7. armády po 12 dňoch sicílskeho ťaženia obsadilo mesto [[Palermo]]. Úspech Spojencov bol obrovský, po dvoch týždňoch ťaženia bolo vyčistená od nepriateľských vojsk takmer celá Sicília, Nemcom a Talianom však stále zostával prístav Messina. Bojová morálka talianskych a nemeckých vojsk však bola udalosťami z posledných týždňov silne podlomená, čo umožnilo Pattonovi rýchly postup na západ a pomoc britskej 8. armáde. ObidvomaObidvom vojnovými zoskupeniam sa Spojencov všakale stála v ceste sopka. Tam umiestnili Nemci svoje najlepšie pozemné i [[tank]]ové jednotky. Tu sa rýchly postup spojeneckých vojsk veľmi spomalil. Spojenci museli likvidovať každé postavenie nepriateľa. Vo chvíli, keď Nemci poznali, že držanie týchto pozícií už nemá zmysel, urýchlene zahájili evakuáciu svojich vojsk. 17. augusta prenikla do Messiny americká 3. divízia a hneď potom dorazili i niektoré jednotky britskej 8. armády. Ešte toho dňa boli zničené posledné zvyšky nepriateľských vojsk.
== Dohra ==