Fidel Castro: Rozdiel medzi revíziami

Od r. [[2006]] sa začal Castrovi zhoršovať zdravotný stav, postupne prenášal svoje funkcie na brata Raúla a 19. februára 2008 päť dní pred vypršaním svojho mandátu oznámil, že sa už nebude uchádzať o úrad prezidenta a hlavného veliteľa armády a ako svojho nástupcu odporučil svojho brata Raúla Castra. Ten bol zvolený za prezidenta [[24. február]]a [[2008]]. Fidel Castro sa kvôli liečeniu bližšie nešpecifikovaných zdravotných problémov dlhšie na verejnosti neukazoval až do r. [[2010]], keď začal opäť vo väčšej miere poskytovať rozhovory a pravidelne vydávať svoje ''Reflexie'', v ktorých robil analýzy a komentáre ku rôznym svetovým spoločensko-politickým udalostiam. Na zjazde Komunistickej strany Kuby v apríli [[2011]] sa Castro definitívne vzdal aj svojich posledných postov v Ústrednom výbore Komunistickej strany, ktoré však aj tak mali dovtedy skôr symbolický charakter.

 

 

[[Súbor:Fidel en Chile 00.jpg|left|thumb|Castro počas prejavu na návšteve Čile v roku 1971]]

== Kontroverzie ==

Počas celej svojej vlády bol Castro vnímaný ako veľmi kontroverzná osobnosť; časť verejnosti (domácej i svetovej) ho obdivovala, časť zatracovala. Mnohými kritikmi je označovaný za (bývalého) diktátora, ktorého vláda nedodržuje základné demokratické princípy, porušuje ľudské práva, prenasleduje svojich odporcov, obmedzuje slobodu prejavu, zatýka a väzní [[disident]]ov. Na druhej strane Castrovi priaznivci zdôrazňujú napr. to, že na Kube sa pod Castrovou vládou výrazne zlepšilo vzdelávanie a zdravotníctvo, ktoré aj v súčasnosti patrí napriek obmedzeným zdrojom medzi najlepšie a najdostupnejšie spomedzi všetkých krajín amerického [[kontinent]]u (vrátane USA).<ref>[http://www.hsph.harvard.edu/review/review_summer_02/txt677cuba.html Harvard Public Health Review/Summer 2002], The Cuban Paradox.</ref> Po revolúcii sa tiež zlepšili životné podmienky chudobnejších vrstiev obyvateľstva, hoci po páde Sovietskeho zväzu začala kubánska ekonomika aj vďaka zostrenému americkému obchodnému [[Embargo (zákaz obchodovania)|embargu]] výrazne upadať a v súčasnosti veľká časť Kubáncov žije v pomerne ťažkej sociálnej situácii. V mnohých ohľadoch je kontroverzná aj Castrova zahraničná politika; na jednej strane mu napr. podpora mnohých ľavicových povstalcov v Latinskej Amerike (napr. [[FARC]]) vyniesla od USA obvinenie z podpory terorizmu, jeho podpora viacerým africkým hnutiam (napr. [[Africký národný kongres|ANC]]) je v súčasnosti vnímaná ako významný príspevok v boji proti [[apartheid]]u a [[neokolonializmus|neokolonializmu]]. Pozitívne je tiež vnímaná rozsiahla medicínska a sociálna pomoc pre krajiny tretieho sveta, ktorú Kuba poskytuje v konfliktných a katastrofami postihnutých oblastiach.