Ferdinand Juriga: Rozdiel medzi revíziami

Od roku 1918 pôsobil ako poslanec a podpredseda [[HSĽS]] v [[ČSR|česko-slovenskom]] parlamente. V čase odstránenia vyššieho katolíckeho kléru zo Slovenska v r. 1919{{--}}1920 mal Juriga snahu získať biskupský úrad, k čomu však [[Vatikán]] odmietol dať súhlas. Jeho dlhotrvajúce spory s [[Andrej Hlinka|Andrejom Hlinkom]], F. Jehličkom, [[Vojtech Tuka|Vojtechom Tukom]] postupne narastali a v čase vypuknutia tzv. „Tukovej aféry“ v r. [[1928]] spolu s F. Tománkom a ďalšími vytvorili v HSĽS opozíciu "československých vlastencov", ktorá však neuspela proti "maďarónom, ktorí sa votreli do Hlinkovej priazne". Následne bol z [[HSĽS]] [[15. február]]a [[1929]] vylúčený. Založil [[Jurigova slovenská strana ľudová|Jurigovu slovenskú stranu ľudovú]], ktorá však vo voľbách v r. [[1929]] neuspela. Komentoval to svojim charakteristickým štýlom: ''"Juriga, ranený nepriateľmi, zradený priateľmi, 27. októbra 1929 na bojisku padá z koňa parlamentného mandátu"''. Vzápätí ho cirkevná vrchnosť suspendovala a zbavila kňažstva. Od r. [[1930]] býval Juriga v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]] ako penzionovaný katolícky farár.

Zomrel v roku [[1950]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Bol pochovaný v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. Jeho telesné pozostatky aj s pomníkom premiestnila (bez vedomia rodinných príslušníkov a predstaviteľov obce) [[Matica slovenská]] v roku [[1996]] na [[Národný cintorín]] do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]].