Grécko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 213.181.134.169 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 78.99.207.192 |
||
Riadok 163:
V roku 2014 zaznamenala grécka ekonomika prvé plusové hospodárenie od roku 2008, v apríli sa Grécko vrátilo na medzinárodné trhy a bolo mu ratingovými agentúrmi opäť pridelený rating stabilnej ekonomiky. Premiér Samaras tiež vyhlásil, že situácia sa stabilizovala a Grécko nebude potrebovať ďalšie záchranné úvery.
Významnú časť gréckej ekonomiky zaberá turistický priemysel, ktorý tvorí približne 15% [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. Životne dôležitým odvetvím je najmä [[grécke lodiarstvo|lodiarenský priemysel]], ktorý zamestnáva veľkú časť obyvateľstva a tvorí jeden zo základných pilierov gréckych štátnych prímov. Grécko má najväčšiu vojenskú flotilu v Európe, preto mnoho ľudí pracuje aj v armáde. Grécke obchodné a iné loďstvo predstavuje najväčšie svetové loďstvo a tvorí až 18% svetovej flotily a je najčastejším využívaným obchodným loďstvom na svete. Gréckej ekonomike škodí tiež trvalý odchod niektorých veľkých gréckych lodiarenských firiem do zahraničia, čím tak štát prichádza o veľké príjmy. Pre grécku ekonomiku je dôležitý aj potravinársky, chemický a textilný priemysel a tiež chov zvierat. Podľa najnovších gréckych výskumov sa v Egejskom, Iónskom a Krétskom mori nachádzajú rozsiahle zásoby ropy, ktoré by dokonca mohli vyriešiť grécku dlhovú krízu počas niekoľkých rokov a radikálne zmeniť súčasnú ekonomickú situáciu krajiny. Problémom však stále ostáva tlak zo strany Turecka, ktoré si na zásoby ropy v Egejskom mori robí tiež nárok a snaží sa tak bojkotovať samostatnú grécku ťažbu. Grécko sa odvoláva na delenie hraníc z roku 1923, kedy hranice boli vytýčené až za poslednými gréckymi ostrovmi a tak by Turecko nemalo mať právo ani na okolité more.
== Jazyk == [[Súbor:Hellas linguae.jpg|thumb|Etnická mapa južného Balkánu a [[Anatólia|Anatólie]] do r. 1923 <br /> {{legend|blue|[[Gréci]]}}
{{legend|red|[[Turci]]}}
Řádek 169 ⟶ 172:
{{legend|purple|[[Arumuni]]}}
{{legend|green|[[Bulhari]]}}]]
{{Hlavný článok|Grécky jazyk|Dimotiki}}
Úradným jazykom v Grécku je [[novogréčtina]] [[Dimotiki]] (ľudový jazyk), ktorým tradične rozprávala väčšina obyvateľov Grécka. Dimotiki sa vyvinul zo [[Starogréčtina|starogréčtiny]], konkrétne z jazyka [[Helenistické koiné|koiné]], ktorý bol vytvorený v 3. stor. pred Kr. na základe iónskej atičtiny ako univerzálny jazyk všetkých [[Gréci|Grékov]]. Okrem štandardnej novogréčtiny dimotiki existujú aj iné novogrécke jazyky, ktorými hovoria určité skupiny Grékov. Sú to jazyky [[Pontčina|pontská gréčtina]] (do 500.000 aktívnych používateľov, ale jazyku môže rozumieť viac ako milión obyvateľov Grécka), [[Cakončina|cakónska gréčtina]] (vychádza zo starovekej dórčiny, dnes na úpadku) a [[Kapadóčtina|kapadócka gréčtina]] (tiež na úpadku, rozumie ju asi 10.000 ľudí v Grécku). Najrozšírenejším menšinovým gréckym jazykom je pontská gréčtina, ktorou hovoria [[Pontskí Gréci]] a tento jazyk vôbec nie je na úpadku, čo sa však nedá povedať o kapadóčtine a cakónčtine.
V Grécku sa hovorí aj albánskou [[Arvanítčina|arvanítčinou]], ktorou hovoria [[Arvaniti]] (do 50 000 používateľov), románskou [[arumunčina|arumunčinou]], ktorou hovoria [[Grécki Arumuni]] (20 – 50 000 používateľov) a gréckou slovančinou, ktorou hovoria [[Grécki Slovania]] (max. do 60 000 používateľov-kresťanov a moslimov). Moslimská turecká menšina rozpráva [[Turečtina|turecky]].
== Turistický ruch v Grécku ==
| |||