'''Slovenské autonomistické hnutie''' alebo '''slovenský autonomizmus''' bolo [[autonomistické hnutie]] pôsobiace v [[Prvá medzivojnovomčesko-slovenská obdobírepublika|prvej včesko-slovenskej ČSRrepublike]], ktorého hlavnou predstaviteľkou bola [[HSĽSSlovenská národná strana (historická)|Slovenská národná strana]] (SNS) a [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Slovenská ľudová strana]] (SĽS; od roku 1925 vystupujúca pod názvom Hlinkova slovenská ľudová strana, HSĽS). Hlavnými predstaviteľmi boli [[Andrej Hlinka]], [[Jozef Tiso]], [[Alexander Mach]], a [[Vojtech Tuka]]. Návrhy na vytvorenie slovenskej autonómie boli predložené parlamentu v rokoch roku 1919 (zo strany SNS) ako aj v rokoch 1921, 1922, 1930 a 1938 (HSĽS)zo strany SĽS resp. HSĽS.
Snahou hnutia bola zmena centralistického systému organizácie štátu v prospech väčších právomocí pre Slovensko. Istým ústupkom od štátneho centralizmu bolo zavedenie [[krajinskéKrajinské zriadenie|krajinského zriadenia]] v júli 1927, ktoré do platnosti vstúpilo v roku 1928. Slovensko sa tak stalo samostatnou administratívnou "krajinou", na ktorej čele stál krajinský prezident a celoslovenský krajinský úrad. Podstata centralistického usporiadania sa tým však výrazne nezmenila.<ref>KOVÁČ, Dušan:. ''Dejiny Slovenska''. 2., dopl. a rozš. vyd. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2007. ISBN 978-80-7106-899-0.</ref>
Hnutie dosiahlo svoj cieľ, t. j. zavedenie slovenskej autonómie, až po [[mníchovskýMníchovská diktátdohoda|mníchovskomMníchovskej diktátedohode]] z 29. resp. 30. septembra 1938. Na schôdzke predstaviteľov slovenských politických strán v Žiline 5. a 6. októbra 1938 HSĽS predložila občianskym stranám svoj návrh autonómie. Tie ho prijali a pražská československá vláda návrh tiež akceptovala. 7. októbra vymenovala krajinskú autonómnu vládu, na ktorej čele stál Jozef Tiso. HSĽS využila svoju pozíciu na likvidáciu politických konkurentov a monopolizáciu moci na Slovensku, najmä prostredníctvom núteného zlúčenia SNS s HSĽS a nedemokratických ([[druháVoľby česko-slovenskádo republikaSnemu Slovenskej krajiny v roku 1938|volieb do Snemu Slovenskej krajiny]]) v decembri 1938. V marci 1939 došlo najmä v dôsledku nátlaku zo strany [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] a zhoršujúcej sa medzinárodnej politickej situácie k vyhláseniu [[Vznik Slovenského štátu|vzniku Slovenského štátu]] 14. marca 1939, v rozpore s vtedy platným česko-slovenským ústavným právom, a 15. marca 1939 aj k zániku Česko-Slovenska po obsadení českých krajín nemeckým vojskom.
