Arvaniti: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 2:
{{Bez zdroja}}
'''Arvaniti''' ([[Gréčtina|gr.]] Αρβανίτες - Arvanites; [[Arvanitika|arvan.]] Αρbε̰ρεσ̈ε̰ - Arbereše) sú
== Dejiny ==
[[Súbor:Bouboulina Friedel engraving 1827.jpg|náhľad|vpravo|Laskarina Bubulina]]
Arvaniti prišli z južného [[Albánsko|Albánska]] do [[Grécko|Grécka]] počas neskorého stredoveku (13.-16. stor.), pravdepodobne ich sem pozvalo [[Latinské cisárstvo]], aby osídlili vojnou vyľudnené oblasti, pozývali ich však aj grécki vládcovia. Arvaniti osídlili [[Epirus]], južnú [[Boiótia|Bojótiu]], južnú [[Eubója|Eubóju]], [[Atika|Atiku]] a väčšiu časť severovýchodného [[Peloponéz]]u ([[Argolida]]) aj s ostrovami [[Ydra]], [[Spetses]] a [[Poros]]. V Atike, južnej Bojótií a južnej Eubóji sa stali väčšinovým obyvateľstvom keď asimilovali
Arvaniti boli pravdepodobne albánskeho pôvodu, no niektoré tvrdenia hovoria, že môže ísť o poalbánčených severoepirských Grékov, nakoľko [[Gréci]] obývali veľkú časť dnešného Albánska už od staroveku. V Grécku slúžili pod gréckymi == Demografia ==
Po spomínanej výmene obyvateľstva sa z Arvanitov stala vo všetkých oblastiach menšina. Mnoho z nich sa
== Antropológia ==
V sedemdesiatych rokoch antropológ Theodoros Pitsios urobil antropologickú analýzu Arvanitov, keď skúmal oblasti osídlené Arvanitmi v južnom Grécku a na Peloponéze. Zistilo sa, že sa Arvaniti a Gréci antropologicky vôbec nelíšia, naopak, že sú značne odlišní od Albáncov. Táto teória viedla k hypotéze, že väčšina moderných Arvanitov vlastne nie sú potomkovia pôvodných Arvanitov, ktorí v 11. – 16. stor. osídlili Grécko, ale sú to iba pôvodní Gréci, ktorí sa mali poalbánčiť po príchode Arvanitov do týchto oblastí
==Známi Arvaniti==
|