Sylvain Maréchal: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
infobox
Riadok 36:
}}
 
'''Pierre Sylvain Maréchal''' (* [[15. august]] [[1750]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[18. január]] [[1803]], [[Montrouge]]) bol francúzsky [[filozof]], zástanca [[materializmus|materializmu]] a [[ateizmus|ateizmu]]. Bol účastníkom [[François-Noël Babeuf|Babeufovho]] [[Sprisahanie rovných|Sprisahania rovných]].
 
== Život ==
Príroda je večná, vznikajú a zanikajú iba jej konkrétne prejavy - formy. Bytosť ako boh si ľudia vymysleli pod vplyvom strachu a pripisali jej vlastnosti prírody.
Narodil sa v Paríži v rodine obchodníka s vínom a vyštudoval právo. Vo veku dvadsiatich rokov publikoval zbierku [[selanka (literatúra)|idyl]] ''Bergeries'', ktorej úspech mu v roku 1770 dopomohol k miestu asistenta knihovníka v [[Bibliothèque Mazarine|Mazarinovej knižnici]].<ref>FISCHER, Jan Otokar a kol. ''Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 1789-1870.'' 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [Pozri str. 42.]</ref> V tomto období sa zaujímal o [[deizmus]] aj [[ateizmus]] a venoval sa štúdiu vied a filozofov 18. storočia; značný vplyv na neho mali [[Jean-Jacques Rousseau|Rousseau]], [[Voltaire]], [[Paul Heinrich Dietrich von Holbach|Holbach]], [[Denis Diderot|Diderot]], [[Claude Adrien Helvétius|Helvétius]]. Vytvoril si aj vlastnú predstavu o agrárnom socializme s kolektívnym vlastníctvom nehnuteľností a začal kritizovať náboženstvo a absolutizmus. V roku [[1774]] bol prepustený z Mazarinovej ​​knižnice a prenasledovaný pre parodistické parafrázy [[žalm]]ov, ktoré poukazovali na porušovanie ľudskej dôstojnosti a sociálnu nespravodlivosť.<ref>FISCHER, Jan Otokar a kol. ''Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 2.'' 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [Pozri str. 42 - 43.]</ref>
 
Tesne pred revolúciou strávil štyri mesiace vo väzení, pretože uverejnil ''Almanach des Honnêtes Gens'' (1788), ktorý bol odsúdený na verejné spálenie katom.<ref>FISCHER, Jan Otokar a kol. ''Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 1789-1870.'' 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [Pozri str. 43.]</ref> Tento spis bol vlastne pokusom o vytvorenie nového kalendára, v ktorom by svätca nahradili mučeníci slobody, vedci a iní myslitelia. Svoje ďalšie práce už Maréchal publikoval spravidla anonymne, aby sa uchránil pred prenasledovaním.
 
Za [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]] bol stúpencom najradikálnejšieho krídla [[Jakobíni|jakobínov]] a podporoval ich radom článkov, a to najmä v týždenníku ''Revolutions de Paris'' [Revolúcia parížska], ktorý redigoval. V období [[Výkonné direktórium|direktória]] sa stal jedným z predákov [[François-Noël Babeuf|Babeufove]] [[Spiknutí rovných|sprisahania rovných]], ale jeho účasť na sprisahaní zostala utajená, takže nebol popravený ani väznený. V posledných rokoch svojho života sa stiahol z aktívnej politiky a venoval sa literárnej práci a ateistickej propagande.
 
Zomrel 18. januára 1803 v [[Montrouge]].
 
== Dielo ==
Řádek 48 ⟶ 55:
*''Fragments d'un poème philosophique'' (1781)
*''L'Âge d'Or'' (1782)
*''Livre échappé du déluge'' (1784) - ''Kniha, ktorá prečkala potopu''
** Paródia na bibliu. Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovnoprávni a môžu sa zaobísť nielen bez zlých kráľov, ale aj bez monarchov dobrých.
*''Almanach des Honnêtes Gens'' (1788)- ''Almanach počestných ľudí''
*''Apologues modernes, à l'usage d'un dauphin'' (1788)
*''Dame Nature à la barre de l'Assemblée nationale'' (1791)
* ''Correctif á la Révolution'' (1793) - ''Pripomienky k revolúcii''
*''Jugement dernier des rois'' (théâtre, 1793)
** V tejto anonymne vydanej práci kritizuje Maréchal [[Jakobíni|jakobínskej]] diktatúru zľava. Podľa jeho názoru nemôže byť sloboda a rovnosť, kým budú existovať páni a sluhovia, chudobní a bohatí.<ref>''Filosofskaja enciklopédija / T. 3.'' Moskva: Izdateljstvo Sovetskaja enciklopedija, 1964. 584 strán. [Pozri str. 297.]</ref>
* ''Jugement dernier des Rois'' (1793) - ''Posledný súd nad kráľmi''
** Táto [[Jednoaktovka|jednoaktovky]], ktorá má podtitul ''Veštba o jednom rokovaní'', vznikla na začiatku [[Jakobíni|jakobínskej]] diktatúry a bola prvýkrát hraná v októbri 1793, dva dni po poprave [[Mária Antoinetta|Marie Antoinetty]]. V tejto hre sú potentátov hromadne internovaní na pustom ostrove, kde sa "s chamtivosťou tejto čeládce vrodenú" servo o prídel potravín;<ref>ŠIMEK, Otokar. ''Dejiny francúzskej literatúry v obrysoch. Diel 4., Literatúra 18. a 19. storočia.'' 1. vyd. Praha: SNKLU, 1962. 636 s. [Pozri str. 290.]</ref> nakoniec všetky monarchu pohltí výbuch sopky, ktorý bol na javisku predvedený s použitím ohňostroja.<ref>FISCHER, Jan Otokar a kol. ''Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 1789-1870.'' 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [Pozri str. 45.]</ref>
*''Manifeste des Égaux'' (1801)
*''Pensées libres sur les prêtres'' (1798)
*''Le Lucrèce Français'' (konečné znenie 1798) - ''Francúzsky Lukrécius, fragmenty poémy''
** Stále dopĺňaná a rozširovaná poéma mala postupne niekoľko názvov: ''Fragments d'un Poem moral sur Dieu'' (1781) [Fragmenty morálne poémy o Bohu], ''Dieu et les pretras'' (1793) [Boh a kňazi]; až v roku 1798 vyšla zhora Uvedný konečná verzia. V prvej verzii z roku 1781 mala 50 "fragmentov" (spevov), v konečnom znení 133. [[Poéma|Poem]] je predchnutá vášnivým pátosom hledačství a konfrontuje všadeprítomné zlo s existenciou Boha. Maréchal dospel k záveru, že Boh je buď zlomyseľný, alebo neexistuje. Svet je väzenia bez svetla, ľudia sú katy alebo obeťami. Odsudzuje politickú a majetkovú nerovnosť, vyzýva ľudí, aby prestali byť otrokmi kňazov a povstali k ľudskej dôstojnosti.<ref>NOVÁK, Otakar, ed. et al. ''Slovník spisovatelů. Francie, Švýcarsko, Belgie, Lucembursko.'' 1. vyd. Praha: Odeon, 1966. 699 s. [Pozri str. 424.]</ref>
* ''CulteCult et lois d'une société d'hommes sans Dieu'' (1798) - ''Kult a zákony ľudskej spoločnosti bez Boha''
* ''Les Voyages de PythagorePythagora'' (1799) - ''Pytagorove cesty''
*''Dictionnaire des Athées anciens et modernes'' (1800)
** Šestisvazkový román spája tendenciu protináboženskej s motívmi ohlašujícími utopický socializmus.<ref>FISCHER, Jan Otokar a kol. ''Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 1789-1870.'' 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [Pozri str. 39.]</ref>
*''Pour et contre la Bible'' (1801).
* ''Dictionnaire des Athées anciens et modernes'' (1800) - ''Slovník starovekých a novodobých ateistov''
* ''Manifeste des Égaux'' (1801) - ''Manifest rovných''
** Ako jeden z predákov [[François-Noël Babeuf|Babeufovho]] sprisahania redigoval Maréchal ''Manifest rovných'', ale vniesol doň anarchistické a značne zjednodušujúce rovnostárske formulácie, ktoré by Babeuf neschválil, napr. "Nech zahynú, ak bude treba, všetky umenia, len keď zostane skutočná rovnosť. "<ref>FISCHER, Jan Otokar a kol. ''Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 1789-1870.'' 2. vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [Citovaný Maréchalov text je na str. 45.]</ref>
* ''Pour et contre la Bible'' (1801). - ''Pre bibliu a proti''
 
=== České a slovenské preklady ===
* Marechal, Pierre Sylvain. ''Ateisti''. 1. vyd. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1959. 72 s.
 
== Referencie ==
<references />
 
== Literatúra ==
* FISCHER, Jan Otokar a kol. ''Dějiny francouzské literatury 19. a 20. století. Díl 1., 2.'' vyd. Praha: Academia, 1981. 657 s. [viď str. 39, 42-46 a 61.]
* ''Filosofskaja enciklopédija / T. 3.'' Moskva: Izdateljstvo Sovetskaja enciklopedija, 1964. 584 strán. [viď str. 297.]
 
== Externé odkazy ==
* [https://archive.org/stream/dictionnairedes00margoog#page/n9/mode/2up Maréchalův "Slovník starovekých a novodobých ateistov" (francúzsky) na Archive.org]
* {{filit|fvm/marechal_p_s.html}}
* [https://archive.org/stream/pouretcontrelab00margoog#page/n8/mode/2up Maréchalův spis "Pre bibliu a proti" (francúzsky) na Archive.org]
* [http://www.gutenberg.org/ebooks/26124 Maréchalova hra "Posledný súd nad kráľmi" (francúzsky) na Gutenberg.org]
 
== Zdroje ==
{{Preklad|cs|Sylvain Maréchal|14278734}}
* {{filit|fvm/marechal_p_s.html}}
 
{{Biografický výhonok}}
 
{{DEFAULTSORT:Maréchal, Sylvain}}
[[Kategória:Francúzski filozofi]]
[[Kategória:Francúzski básnici]]
[[Kategória:Francúzski novinári]]
[[Kategória:Francúzski dramatici]]
[[Kategória:Osobnosti Francúzskej revolúcie]]
[[Kategória:Ateistickí filozofi]]
[[Kategória:Osobnosti z Paríža]]