Stolica (územie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa Fero Paškevič (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Hadonos
d +ref
Riadok 1:
'''Stolica''' je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek [[Uhorsko|Uhorska]] od [[novovek]]u až do zániku Uhorska (1918) a potom aj krátko v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] do konca roka [[1922]]. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.
 
Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy<ref name="LSD">STOLICA. In: {{Citácia knihy
Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy, na rozdiel od [[komitát]]ov, ktoré boli kráľovskými jednotkami a na rozdiel od [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|žúp]], ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.
| priezvisko = Škvarna
| meno = Dušan
| spoluautori = et al.
| titul = Lexikón slovenských dejín
| odkaz na titul = Lexikón slovenských dejín
| vydanie = 3
| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2006
| isbn = 80-10-00872-9
| počet strán = 381
| strany = 329{{--}}330
}}</ref>, na rozdiel od [[komitát]]ov, ktoré boli kráľovskými jednotkami<ref name="ES">stolica. In: {{Citácia knihy
| titul = Encyklopédia Slovenska V R-Š
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1981
| počet strán =
| strany = 604{{--}}605
Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy, na rozdiel od [[komitát]]ov, ktoré boli kráľovskými jednotkami}}</ref> a na rozdiel od [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|žúp]], ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.
 
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/>
 
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Juraj
| meno = Žudel
| titul = Stolice na Slovensku
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1984
| počet strán = 200
| strany = 14
}}</ref>
 
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. [[Historické župy na Slovensku]].
 
V Uhorsku sa postupne postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v r. 1918 tu existovalo 64 žúp.
 
== Referencie ==
<references />
 
== Pozri aj ==
* [[Historické župy na Slovensku]]
 
[[Kategória:Administratívne členenie Slovenska]]
 
<!--
 
<ref name="ES">stolica. In: {{Citácia knihy
| titul = Encyklopédia Slovenska V R-Š
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1981
| počet strán =
| strany = 604{{--}}605
}}</ref>
 
<ref name="LSD">STOLICA. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Škvarna
| meno = Dušan
| spoluautori = et al.
| titul = Lexikón slovenských dejín
| odkaz na titul = Lexikón slovenských dejín
| vydanie = 3
| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2006
| isbn = 80-10-00872-9
| počet strán = 381
| strany = 329{{--}}330
}}</ref>
 
-->