Do národnobuditeľskej, literárnej a kultúrno-organizačnej činnosti sa zapojil v roku [[1835]]. Spolu s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]], ktorý na neho osobne vplýval, sa stal najaktívnejším členom [[Společnost česko-slovanská (Bratislava)|Společnosti česko-slovanskej]] a neskôr po jej zrušení i [[Ústav reči a literatúry československej|Ústavu reči a literatúry československej]]. [[24. apríl]]a [[1836]] sa zúčastnil stretnutia štúrovskej mládeže na [[Bratislava – mestská časť Devín|Devíne]], kde prijal slovanské meno Miloslav. V rokoch [[1837]] – [[1840]] bol aktívnym členom tajného spolku [[Vzájomnosť (spolok)|Vzájomnosť]]. V roku [[1837]] vystúpil s tézou o kmeňovej svojbytnosti Slovákov, v roku [[1839]] podnikol cestu do českých zemíkrajín. Za jeho pôsobenia v [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]] a [[Hlboké|Hlbokom]] sa stal podjavorinský kraj centrom národnooslobodzovacieho hnutia a taktiež centrom jeho boja proti feudalizmu, útlaku zo strany [[Maďarsko|Maďarov]] či boja za spoločenskú emancipáciu Slovákov. Tu tiež organizoval prvé ochotnícke divadelné predstavenia, čitateľské krúžky, nedeľné školy a spolky miernosti, čím veľmi úspešne šíril osvetu medzi slovenským obyvateľstvom. V tomto období bol ešte stúpencom [[Ján Kollár|Jána Kollára]] a svoje diela taktiež písal výhradne v biblickej češtine. V júli [[1843]] sa však na jeho fare v Hlbokom uskutočnilo jeho stretnutie so [[Ľudovít Štúr|Štúrom]] a [[Michal Miloslav Hodža|Hodžom]], na ktorom na základe spoločnej dohody rozhodli o prijatí stredoslovenského nárečia za základ celonárodného spisovného slovenského jazyka, ktorý mal slúžiť na zjednotenie národnobuditeľského hnutia, no taktiež ako prostriedok osvety, vzdelanosti a kultúry pre široké vrstvy národa. Vďaka tomu už v druhom vydaní almanachu [[Nitra (almanach)|Nitra]] v roku [[1844]] uviedol novú spisovnú slovenčinu, hoci [[Ľudovít Štúr|Štúrova]] kodifikačná gramatika vyšla až o dva roky neskôr. V tom istom roku sa tiež stal zakladajúcim a najaktívnejším členom celoslovenského literárneho a kultúrneho spolku [[Tatrín]].
=== Revolučné roky 1848 – 1849 ===
V rokoch [[1848]] – [[1849]] bol jednou z hlavných postáv [[Slovenské povstanie|Slovenského povstania]]. [[18. marec|18. marca]] [[1848]] sa uskutočnila na jeho fare v [[Hlboké|Hlbokom]] porada slovenských národovcov. Tu vznikol plán mítingov s cieľom vypracovať celonárodný revolučný program. [[28. apríl]]a [[1848]] sa vďaka jeho neúnavnej práci konal v [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]] veľký národnorevolučný míting, kde bol vyhlásený národný program, tzv. ''Nitrianske žiadosti''. V máji toho istého roku potom na zhromaždení v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] prijali predstavitelia národného revolučného hnutia celonárodný program, tzv. ''[[Žiadosti slovenského národa]]'', ktoré vychádzali z Hurbanovho regionálneho programu. Hurban bol publicistom týchto revolučných rokov (vydal revolučno-mobilizačnú báseň ''Bije zvon slobody! '' a ako ohlas na revolučný program báseň ''Bratia Slováci''), jeho petentom (bol autorom regionálneho programu ''Nitrianske žiadosti'' a tiež celonárodného programu ''Žiadosti slovenského národa''). V rokoch [[1848]] – [[1849]] sa tiež stal predsedomspolupredsedom prvého slovenského národnopolitického orgánu, [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] a hlavnou postavou podjavorinského revolučného hnutia.
