Gustáv Husák: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Politické aktivity: drobne |
podnadpisy |
||
Riadok 56:
V roku [[1929]] ako šestnásťročný gymnazista vstúpil do Komunistického zväzu mládeže (Komsomol) napriek tomu, že v tom čase stredoškoláci mali politickú činnosť prísne zakázanú. Husák sa na gymnáziu angažoval v rámci Vlčkovho vzdelávacieho krúžku, ktorý organizoval rôzne osvetové, kultúrne alebo športové činnosti pre študentov. Študent Husák sa postupne vypracoval až na jeho predsedu a prejavil pri tom svoje mimoriadne organizátorské schopnosti i veľkú ambicióznosť<ref name="historyweb.sk" />. Už ako prvák na Právnickej fakultu UK vstúpil v roku [[1933]] do [[Komunistická strana Slovenska|Komunistickej strany]]. Od marca 1934 bol redaktorom, (založil?<ref name="historyweb.sk" />) časopis Šíp. Angažoval sa v študentských spolkoch: Právnik, Spolok socialistických akademikov, neskôr Spolok podunajských akademikov. V celoslovenskom Zväze slovenského študentstva to dotiahol až na funkciu podpredsedu. Husák sa v polovici 30. rokov zaradil k druhej generácii davistov ([[DAV]] vychádzal v rokoch 1924 – 1937), teda vlastne k nasledovníkom [[Vladimír Clementis|Vladimíra Clementisa]] či [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]]. Obaja sa stali jeho priateľmi, ktorých si vážil a rešpektoval.
Husák v čase [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], keď Nemci víťazili na všetkých frontoch a domáci režim bol stabilizovaný, nemal záujem riskovať. So „starými robotníckymi boľševikmi“ vo vedení KSS, ktorí neustále prejavovali svoju averziu voči intelektuálom, si ani nemal veľmi čo povedať. Oni mu nedôverovali a rovnako Husák mal voči nim výhrady. Tak sa stalo, že koncom roka 1940 sa
=== Slovenské národné povstanie ===
V roku 1942 sa Husák stal tajomníkom Ústredného zväzu špeditérov, čo bola významná i dobre platená funkcia. Vo svojej prenajatej vile pravidelne organizoval stretnutia ľavicových intelektuálov, zamestnaných zväčša na podobných lukratívnych miestach ako on sám. Tajná polícia ich stretnutia starostlivo monitorovala, ale nezasahovala proti týmto „salónnym komunistom“.
Keď v auguste 1943 prišiel [[Karol Šmidke]] tajne z Moskvy na Slovensko, nenašiel na slobode takmer žiadneho významného funkcionára strany. Po jarnom rozsiahlom zatýkaní boli vo väzení, a tak do nového, v poradí už piateho ÚV KSS pribral práve Husáka a Novomeského, ktorí žili a pracovali legálne. Podľa inštrukcií moskovského vedenia KSČ, ktoré vyplývalo z rozhodnutia [[Kominterna|Kominterny]], mali slovenskí komunisti spolupracovať so všetkými protifašistickými skupinami a túto úlohu vedeli Husák i Novomeský splniť nepochybne lepšie než ich predchodcovia. Spojili sa s bývalými agrárnikmi [[Jozef Lettrich|Jozefom Lettrichom]] a [[Ján Ursíny|Jánom Ursínym]] (zakladatelia [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]), pričom výsledkom ich vzájomných stretnutí a rokovaní sa v decembri 1943 stala tzv. ''Vianočná dohoda'', ktorá spájala odporcov [[Prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]] a umožnila [[Slovenské národné povstanie]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].
Husák bol podpredsedom povstaleckej [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] a povereníkom pre veci vnútorné. Na zjednocovacom zjazde KSS a sociálnej demokracie v Banskej Bystrici bol [[17. septembra]] [[1944]] zvolený za podpredsedu KSS. Bol iniciátorom vydávania [[Povstalecká Pravda|povstaleckej Pravdy]] od [[9. septembra]] do [[25. októbra]] [[1944]] v Banskej Bystrici. Z tejto doby je zachovaná správa z júla 1944 pripravená Husákom a určená na rokovanie v Moskve, v ktorom odporúča, aby sa [[Slovensko]] stalo súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]<ref>[http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/256527-mladi-historici-mapuju-zivot-gustava-husaka/ ,,Keby bola daná možnosť hlasovaním rozhodnúť, kde chcú Slováci štátoprávne patriť, aspoň 70 percent hlasovalo by za pripojenie k ZSSR, azda 20 percent za novú ČSR, zbytok je v strachu zmätený,“ Mladí historici mapujú život Gustáva Husáka, pravda.sk 21.01.2013]</ref>, čo súčasní historici interpretujú ako formu nátlaku na [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] za presadenie predstavy o povojnovej federalizácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] so značnou [[Autonómia|autonómiu]] pre [[Slovensko]].
Po oslobodení bol účastníkom rokovaní o obnove ČSR v Moskve (ako vedúci slovenskej delegácie), pripravoval komunistický prevrat na Slovensku. V prvých parlamentných voľbách v máji roku [[1946]] zvíťazila na
=== Zatknutie, proces, väzenie ===
{{Hlavný článok}}
Po komunistickom prevrate v roku [[Február 1948|1948]] bol spočiatku politicky úspešný, ale v roku [[1950]] bol s [[Vladimír Clementis|Clementisom]], [[Laco Novomeský|Novomeským]] a mnohými ďalšími obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“. Vo februári roku [[1951]] bol zatknutý a v apríli roku [[1954]] súdený vo vykonštruovanom [[Proces s buržoáznymi nacionalistami|procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami]]. Husáka trikrát donútili podpísať priznanie, ale trikrát ho následne odvolal, a tak mu bola vyšetrovacia väzba predĺžená 13-krát, z toho 4-krát bez povolenia prokuratúry<ref name=":1">Branislav Kinčok: Vyšetrovanec číslo 1940. Gustáv Husák vo vyšetrovacej väzbe Štátnej bezpečnosti (1951 – 1954), Pamäť národa, ročník IX, č 4, UPN 2013, Str. 17. [http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2013.pdf Online]</ref>. Husáka nezlomili ani priame konfrontácie so všetkými spoluobvinenými, ktorí sa priznali a podpísali.<ref name=":1" /> Na vyvrátenie obžaloby Husák žiadal vypočuť súhrne 63 osôb a k tomu všetkých pracovníkov povereníctva vnútra. Okrem svedka [[Jozef Štaudinger|Jozefa Štaudingera]] súd ostatných odmietol s argumentom, že by vypovedali tak, ako je uvedené v protokoloch, a teda by nepochybne potvrdili záškodnícku činnosť. Najvyšší súd odsúdil Husáka na trest odňatia slobody na doživotie, stratu štátneho občianstva a zákaz vykonávať funkcie v štátnych úradoch a hospodárskych orgánoch po dobu 10 rokov. Bol jedným z mála, ktorí pri procese nepriznali žiadnu vinu.<ref name="JStef">Ján Štefanica: ''Vybrané právne aspekty procesu G. HUSÁK a spol.'', Brno : Masarykova univerzita, 2013 s. 346 – 362 [http://www.law.muni.cz/sborniky/dejiny2013/setkani2013.pdf Dostupné online.]</ref>
V roku [[1960]], po rozsiahlej [[Amnestia|amnestii]] prezidenta [[Antonín Novotný|Antonína Novotného]], bol Husák prepustený a pracoval najprv v Pozemných stavbách, neskôr ako vedecký pracovník Ústavu štátu a práva SAV. Pokračoval v písaní sťažností a listov na ÚV KSČ, prezidentovi republiky či na Generálnu prokuratúru, s čím začal už vo väzení.<ref>[http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/256527-mladi-historici-mapuju-zivot-gustava-husaka/ Vladimír Jancura: Mladí historici mapujú život Gustáva Husáka, Pravda.sk 21. januára 2013]</ref> V roku [[1963]] (po odstúpení [[Viliam Široký|Širokého]]) bol na základe výsledkov činnosti [[Barnabitská komisia|barnabitskej komisie]] v plnom rozsahu rehabilitovaný.
=== 1968 ===
V priebehu 60-tych rokov 20. storočia bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v [[Komunistická strana Československa|Komunistickej strane Česko-Slovenska]], <nowiki/>v období [[Pražská jar|Pražskej jari]] vystupoval ako verný stúpenec [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]]. V apríli roku [[1968]] sa stal podpredsedom česko-slovenskej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní republiky. Pred [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupáciou]] bol oveľa radikálnejší než umiernený Dubček. Ešte v utorok [[20. august]]a [[1968]] v Žiari nad Hronom vystúpil s proreformným prejavom, v ktorom obvinil Biľakovo vedenie KSS zo sabotáže Dubčekovej politiky na Slovensku a seba prezentoval ako muža, ktorý, ak bude zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS, stane sa dôsledným realizátorom reforiem na Slovensku a pevnou oporou Dubčekovho vedenia v Prahe.
Kým predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde armád v auguste 1968]] tento "vstup" odsúdilo, predsedníctvo ÚV KSS v Bratislave, ktoré za neprítomného [[Vasil Biľak|Biľaka]] a z jeho poverenia riadil [[Miloslav Hruškovič|Hruškovič]], oznámilo vstup armád a predložilo text [[Pozývací list|pozývacieho listu]] tvrdiac, že „v Prahe bol schválený všetkými vrátane Dubčeka a proti boli iba [[Josef Smrkovský|Smrkovský]] a [[František Kriegel|Kriegel]]“. Potom sa šesť z desiatich prítomných členov predsedníctva vyslovilo za schválenie pozývacieho listu (proti boli [[Michal Falťan|Falťan]], ''Daubner, Turček'' a ''Ťažký''). Keď diaľkopisom prišlo skutočné stanovisko predsedníctva ÚV KSČ, [[Viktor Pavlenda]] a [[Jozef Zrak]] sa spamätali a zatelefonovali Husákovi, ktorý sa práve vrátil zo Žiaru nad Hronom. Husák na zasadanie prišiel a veľmi ostro odsúdil schválený text slovami: „Čo ste to porobili súdruhovi Dubčekovi, tak ho zradiť a vraziť mu nôž do chrbta. To sa musí okamžite zmeniť, odvolať a prijať nový dokument na podporu stanoviska prijatého pražským predsedníctvom.“
=== Ne čele KSČ počas normalizácie 1969 - 1989 ===
Na [[Moskva|moskovských]] rokovaniach v auguste roku [[1968]] Husák „zmenil kurz“ a stal sa [[Leonid Iľjič Brežnev|Brežnevovým]] spojencom. Spolu s [[Vasiľ Biľak|Biľakom]] sa stal symbolom takzvanej politiky [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]], ktorá znamenala zastavenie demokratizačných procesov [[Pražská jar|Pražskej jari]] a návratu k represívnemu komunistickému systému. V roku [[1969]] sa dostal na čelo [[Komunistická strana Československa|KSČ]] – do mája roku [[1971]] bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku [[1987]] jej generálnym tajomníkom. 29. mája [[1975]] ho poslanci Federálneho zhromaždenia jednohlasne zvolili aj za prezidenta [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], čím nahradili [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]].<ref>[http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/356376-ako-slovak-dobyl-prazsky-hrad/ Vladimír Jancura: Ako Slovák Gustáv Husák dobyl Pražský hrad, Pravda.sk, 27.05.2015]
</ref> 9. januára 1983 bol vyznamenaný najvyšším sovietskym vyznamenaním [[Hrdina Sovietskeho zväzu]].
| |||