Normalizácia (ČSSR): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklep, čiarky |
podnadpisy, doplnenie, zdroje |
||
Riadok 1:
'''Normalizácia''' je v dejinách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]:
* v širšom zmysle obdobie od augusta [[1968]] ([[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpád vojsk a okupácia]]) do konca roka [[1989]] ([[nežná revolúcia]]),
* v užšom zmysle len likvidácia výsledkov [[Pražská jar|Pražskej jari]] zakotvená v tzv. [[Moskovský protokol|moskovskom protokole]] z augusta 1968 a vykonaná do 14. zjazdu KSČ v máji 1971. <ref>Žaloudek, K.: Encyklopedie politiky, 1996</ref>
Tento článok je o normalizácii v širšom zmysle.
Riadok 11:
Normalizácia bola miernejšou formou útlaku komunistických oponentov ako stalinizmus v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]], napriek tomu, že mnohí boli perzekvovaní, nedochádzalo už napr. k [[justičná vražda|justičným vraždám]] v politických procesoch.
Po celú dobu normalizácie boli na území Česko-Slovenska rozmiestnené vojská Sovietskeho zväzu, ktoré boli úplne odsunuté až 21. júna 1991.
== Prológ ==
{{Hlavný článok|Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska}}
Demokratizácia česko-slovenskej spoločnosti, ktorá prebiehala pod vedením [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] od konca roka 1967 do augusta 1968 (známa ako [[Pražská jar]]) bola vnímaná sovietskym vedením ako hrozba pre celý socialistický tábor vo sfére vplyvu ZSSR. Reformnému vedeniu Česko-Slovenska bolo niekoľkokrát signalizované, že ZSSR nie je spokojné s vývojom, reformy však neprestávali a tak sovietske vedenie rozhodlo o [[intervencia|vojenskej intervencii]] s cieľom zvrátiť vývoj v ČSSR.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 začali sovietske vojská, spoločne z vojskami [[Bulharsko|Bulharska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]] a [[NDR]]
▲V noci z 20. na 21. augusta 1968 začali sovietske vojská, spoločne z vojskami [[Bulharsko|Bulharska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Poľsko|Poľska]] a [[NDR]] ([[Rumunsko]], na čele s [[Nicolae Ceauşescu|Nicolajom Ceauşescom]] sa agresie ako jediná krajina [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] nezúčastnilo a odsúdilo ju) [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|obsadzovať územie Česko-Slovenska]]. Praha bola obsadená výsadkovými jednotkami, ktoré pristáli na ruzynskom letisku a čelní predstavitelia štátu na čele s Dubčekom boli internovaní a odvlečení do Moskvy. Na území ČSSR však nedošlo k výraznejším stretom s okupantmi, keďže minister obrany [[Martin Dzúr]] vydal ešte v noci rozkaz, aby armáda a ďalšie ozbrojené zložky nekládli postupujúcim armádam odpor.
== Priebeh ==
Od konca augusta, po podpísaní [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]] a návrate česko-slovenských predstaviteľov do vlasti bol postupne oslabovaný vplyv Alexandra Dubčeka a jeho spolupracovníkov a vo vedení sa začínali postupné zmeny. [[17. august]]a 1969 bol do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ zvolený [[Gustáv Husák]]. Cieľom Husákovej normalizácie bolo upevniť vládu komunistickej strany a potvrdiť pozíciu Česko-Slovenska ako "oddaného člena socialistického tábora". Normalizačný proces zahŕňal nasledovné kroky:
* konsolidáciu Husákovho vedenia a odstránenie reformných politikov z vedúcich pozícií
* zrušenie alebo úpravu reformných zákonov
* znovunastolenie centrálne kontrolovaného hospodárstva
* obnovenie moci policajného aparátu
* posilnenie spojenectva Česko-Slovenska s ostatnými socialistickými krajinami
Najvyššie stranícke orgány začali odvolávať viaceré svoje uznesenia z roku 1968. 9. 9.1969 tak urobil ÚV KSS a 25. - 29. 9. 1969 aj ÚV KSČ<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Dušan|meno=Kováč|titul=SLOVENSKO|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}</ref>. Na tomto zasadnutí vystúpil Gustáv Husák s kritikou reformného hnutia pod Dubčekovým vedením.
=== Čistky 1969 - 1970 ===
Krátko po získaní moci v auguste 1969, začalo Husákovo vedenie na jeseň 1969 uskutočňovať čistky. Skutoční a domnelí reformisti boli odstránení z vedúcich pozícií v masmédiách, súdnictve, kultúrnych, spoločenských a politických organizáciách, z nižšieho vedenia a postupne aj z najvyšších miest. Čistky sa netýkali len členov KSČ. Preverovaní (''kádrovaní'' komisiami) boli aj nestraníci. Byť ''prekádrovaný'' (prejsť bez úhony kádrovaním) znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým pádom aj s normalizačnou politikou KSČ. Či straníkom alebo nestraníkom hrozila strata zamestnania a prenasledovanie (aj rodinných príslušníkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bystrický a kol.|meno=Valerian|titul=Rok 1968 na Slovensku-a-v-Ceskoslovensku-Chronologia-udalosti|url=http://www.history.sav.sk/eknihy/Valerian-Bystricky-a-kol_Rok-1968-na-Slovensku-a-v-Ceskoslovensku-Chronologia-udalosti.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=16. feb. 2017|vydavateľ=Historický ústav SAV}}</ref>) [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].
V novembri 1969 sa rozhodlo o „očiste“ národných výborov od „oportunistov“. 20.11.1969 Ústredná revízna a kontrolná komisia KSS rozhodla, že poprední slovenskí intelektuáli a pracovníci v masmédiách sa podrobia straníckemu vyšetrovaniu.
Začiatkom roka 1970 ÚV KSČ rozhodol o „výmene členských preukazov“. Tento proces sa stal hlavným prostriedkom v boji proti reformným komunistom. Vznikli tzv. ''previerkové komisie'' na rôznych úrovniach. Tvorili ich členovia tzv. ''zdravého jadra''. Zo strany boli vylúčení nielen členovia, ktorí sa zúčastnili na obrodnom procese, ale i tí, ktorí nastupujúcej normalizácii neboli lojálni.
Sám Dubček bol do konca roka 1969 odstránený z predsedníctva strany a v roku 1970 bol zo strany vylúčený. Do jari 1971 bolo vylúčených alebo vyškrtnutých približne 30 000 komunistov<!-- Iný zdroj s podobným číslom(odvolávajúc sa na Kováč SLovensko): Na Slovensku bolo z KSS vylúčených 53-tisíc členov, z čoho takmer polovica bola z radov komunistov. http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/9333/?print=1 -->, ktorí boli tiež postihnutí zákazom výkonu svojich povolaní. Celkovo bolo počas normalizácie vylúčených zo strany až 327 000 ľudí (iný zdroj: asi jedna pätina všetkých členov<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MaŇÁk|meno=J.|titul=Čistky v komunistické strene Československa 1969-1972|vydanie=|vydavateľ=USD AVCR|miesto=|rok=1997|isbn=|strany=}}</ref>). Zatiaľ čo v Česku boli čistky veľmi radikálne a poprední vedci a vysokoškolskí učitelia boli prekladaní na manuálne práce, na Slovensku neboli až také dramatické.<ref name=":0" />
Husák si tiež posilnil svoju vodcovskú rolu „odložením“ potenciálnych rivalov na rôzne pozície vzniknuté vytvorením česko-slovenskej federácie.▼
▲Husák tiež posilnil svoju vodcovskú rolu „odložením“ potenciálnych rivalov na rôzne pozície vzniknuté vytvorením česko-slovenskej federácie.
Už prebiehajúci proces normalizácie bol potvrdený zasadaním Ústredného výboru KSČ z 11. a 12. decembra 1970. Nové Husákovo vedenie strany na ňom prijalo tzv. [[Poučenie z krízového vývoja]]. Tento text popisuje priebeh a ukončenie Pražskej jari z hľadiska stalinistického videnia sveta. Toto poučenie ovplyvňovalo život spoločnosti až do roku 1989.
=== Reštriktívne opatrenia ===
Po konsolidovaní moci Husákovo vedenie pristúpilo k zmene zákonov, ktorými bola formovaná Pražská jar, napr. zákon o Národnom fronte a tlačový zákon. Tým bola efektívne znova zavedená [[cenzúra]]. Podniky, ktoré počas reformného obdobia dostali značnú nezávislosť, boli znova centrálne riadené a plnili centrálne plánované kvóty.
Řádek 40 ⟶ 49:
Husák tiež stabilizoval vzťahy so socialistickými susedmi ČSSR, nasledovali časté návštevy spriatelených krajín a česko-slovenské hospodárstvo bolo budované na užšie previazanie so štátmi sovietskeho bloku.
=== Udržiavanie status quo v 70. a 80. rokoch ===
Už v máji 1971 Husák na XIV. zjazde KSČ referoval, že proces normalizácie bol úspešne dokončený a Česko-Slovensko je pripravené na ďalšie etapy budovania socializmu.
Od roku 1971 do polovice 80. rokov bol v strane a spoločnosti len udržiavaný ''status quo''. Husák sa snažil čo najviac dodržiavať politiku, ktorá mu bola naordinovaná zo Sovietskeho zväzu, aby predišiel opakovaniu udalostí rokov 1967 – 1968, no pritom používať čo najmenej represívne metódy.
Jedným z dôsledkom Husákovej politiky boli len minimálne zmeny vo vedení Česko-Slovenska počas nasledujúcich dvadsiatich rokov. Sám Husák ostal na čele strany až do roku [[1987]], keď bol vystriedaný [[Miloš Jakeš|Milošom Jakešom]] a od roku [[1975]] do konca roku [[1989]] bol aj prezidentom ČSSR. Podobná situácia vládla aj na Slovensku, keď po krátkom období od januára do mája 1969, keď bol predsedom vlády „nespoľahlivý“ [[Štefan Sádovský]], bol predsedom vlády takmer 20 rokov [[Peter Colotka]] (do októbra 1988).
Od polovice 80. rokov neostalinistický česko-slovenský systém čelil čoraz väčšiemu vnútornému i vonkajšiemu tlaku. Ekonomická situácia krajiny sa v 80. rokoch začala zhoršovať a hospodárstvo nebolo schopné produkovať výrobky a služby, ktoré spoločnosť požadovala, aj kvôli vzrastajúcej súkromnej spotrebe. Tlak na zmenu zvnútra prichádzal na Slovensku najmä od náboženských aktivistov (napr. [[Ján Čarnogurský]], [[František Mikloško]]), v Česku prevažne z [[disident]]ských skupín, ako napr. [[Charta 77]] (napr. [[Václav Havel]], [[Jan Patočka]] a i.).
=== "Perestrojka" ===
Významným vonkajším vplyvom, ktorý ovplyvnil ochabovanie normalizácie, bolo zvolenie [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] za generálneho tajomníka ÚV KSSZ v roku 1985. Gorbačov začal zavádzať reformy, ktoré sa v mnohom podobali Dubčekovým reformám spred dvadsiatich rokov – politika ''glasnosti'' a prestavba (''perestrojka'') v konečnom dôsledku urýchlili zmeny, ktoré v Česko-Slovensku vyvrcholili koncom roka [[1989]] [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]].
| |||