Rozdelenie Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
- jsessionid |
doplnenie (z českej wiki) plus zdroj |
||
Riadok 1:
{{Česko-Slovensko}}
'''
| priezvisko = Letz
| meno = Róbert
Riadok 27:
}}</ref> bol proces zániku [[federácia|federatívneho]] štátu [[Česko-Slovensko]] [[31. december|31. decembra]] 1992 a vzniku dvoch nástupníckych štátov [[Slovensko|Slovenska]] a [[Česko|Česka]], ktorý sa uskutočnil [[1. január]]a [[1993]].
== Spojovníková vojna 1990 ==
Na jar roku [[1990]] došlo k tzv. [[Pomlčková vojna|pomlčkovej vojne]] (správne
V marci [[1990]] prijala SNR zmenu názvu Slovenská socialistická republika na Slovenská republika. Bol prijatý slovenský znak a aj vlajka [[Slovenská republika (1939 – 1945)|SR]]. Vlajka bola vtedy prijatá ako bielo-modro-červená trikolóra ešte nedoplnená slovenským znakom. Ten bol na vlajku doplnený až v roku [[1992]].
Mimo tzv. pomlčkovej vojny už v roku [[1990]] dochádzalo k stretom slovenskej a českej politickej reprezentácie ohľadom kompetencií federácie a
== Spory o kompetencie a dvojdomček ==
Situáciu na Slovensku komplikovala aj tzv. konverzia zbrojárskej výroby, ktorá bola sústredená viac na Slovensku (najmä na [[Považie|Považí]]). Toto spôsobilo v roku [[1991]] rýchlejší skokový rast nezamestnanosti v Slovenskej Republike (z 2 % na 11,8 %) ako v [[Česká republika (1990 – 1992)|Českej Republike]], kde v tom istom čase bola iba 4,1%.<ref>[http://dspace.upce.cz/bitstream/handle/10195/32228/CL576.pdf?sequence=1 Komparace vývoje nezaměstnanosti v České republice a na Slovensku], s. 34-36.</ref>▼
Po schválení kompetenčného zákona po [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990|júnových voľbách v roku 1990]] bolo Ministerstvo medzinárodných vzťahov (MVM) Slovenskej republiky<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Teraz.sk|meno=TASR, tasr.sk, TERAZ,|titul=Rezort diplomacie v novodobých dejinách SR menil dvakrát názov|periodikum=TERAZ.sk|url=http://www.teraz.sk/slovensko/diplomacia-knazko/102330-clanok.html|dátum prístupu=2017-02-22}}</ref> na čele s Milanom Kňažkom. V roku 1992 česká vláda zriadila Ministerstvo medzinárodných vzťahov Českej republiky, ministrom bol [[Josef Zieleniec]].
Napätie vzbudzovala aj asymetria viacerých inštitúcií - napríklad v Česku pôsobila Československá televízia a na Slovensku do apríla 1990 pôsobila len jej zložka, ktorá nebola samostatný podnik. [[1. júl|1. júla]] [[1991]] zákonom [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] bola zriadená [[Slovenská televízia]] a súbežne vznikali tendencie na zriadenie slovenskej polície, armády a národnej banky. Parlamentnému prerokúvaniu zákonov robil vážny problém zákaz majorizácie.
Niekoľko kôl rokovaní o budúcej ústave [[federácia|federácie]] a republik končili na mŕtvom bode. Na Slovensku sa v roku [[1991]] dostala do popredia diskusia o prijatí [[Deklarácia zvrchovanosti|Deklarácie zvrchovanosti]] Slovenskej Republiky. Prijatie tejto deklarácie podporovali [[Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]].▼
▲Situáciu na Slovensku komplikovala aj tzv. [[konverzia zbrojárskej výroby]], ktorá bola sústredená viac na Slovensku (najmä na [[Považie|Považí]]). Toto spôsobilo v roku [[1991]] rýchlejší skokový rast nezamestnanosti v Slovenskej Republike (z 2 % na 11,8 %) ako v [[Česká republika (1990 – 1992)|Českej Republike]], kde v tom istom čase bola iba 4,1%.<ref>[http://dspace.upce.cz/bitstream/handle/10195/32228/CL576.pdf?sequence=1 Komparace vývoje nezaměstnanosti v České republice a na Slovensku], s. 34-36.</ref>
S verejnou ponukou zriadiť „dvojdomček“ (de facto konfederáciu) ako nový model spolužitia prišiel ešte v novembri 1991, po takmer celoročných rokovaniach národných reprezentácií, vtedajší český premiér [[Petr Pithart]] (líder [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|Občianskeho hnutia]]).
Dňa 1. septembra [[1992]] SNR prijala Ústavu SR, ktorá bola ďalším krokom k nezávislej SR, ČNR 16. decembra 1992 tiež prijala ústavu Českej republiky.▼
▲
Medzitým sa v oboch národných parlamentoch posilnili opozičné strany, na Slovensku najmä HZDS a v Česku ODS. Obe národné vlády sa stávali menšinovými a tak vládne koalície hľadali kompromis, aby problém usporiadania štátu vyriešili ešte pred [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|parlamentnými voľbami, ktoré sa mali uskutočniť v júni 1992]]. Koncom januára 1991 vytvorilo predsedníctvo SNR komisiu, ktorá mala pracovať s komisiou ČNR na návrhu štátnej zmluvy. Obe viedli predsedovia národných rád [[František Mikloško]] a [[Dagmar Burešová]]. Rokovať začali 3. februára 1992 v osade [[Milovy]] pri obci [[Sněžné (okres Žďár nad Sázavou)|Sněžné]]. Niekoľko kôl rokovaní o budúcej podobe [[federácia|federácie]] a republík však skončili na mŕtvom bode.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|titul=Ako sa rozplynul sen o dvojdomčeku|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=PEREX , a.s|miesto=|dátum=2017-02-20|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/420536-ako-sa-rozplynul-sen-o-dvojdomceku/|dátum prístupu=2017-02-22|jazyk=sk-SK}}</ref>
== Voľby 1992 a zánik federácie ==
Rozdelenie Československa podporovali viaceré slovenské politické strany. [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], ktorá bola pre zachovanie spoločného štátu vo voľbách prepadla. [[Ján Čarnogurský]] navrhoval odložiť vyhlásenie samostatnosti Slovenska až na dobu po vstupe do [[Európska únia|EÚ]]. Aj tým spôsobil prepad KDH a prispel k opätovnému víťazstvu HZDS a Vladimíra Mečiara vo voľbách. V ČR vo voľbách zvíťazila [[Občianska demokratická strana|ODS]] s heslom "spoločný štát alebo rozdelenie" a na Slovensku [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] s požiadavkou "konfederácie alebo rozdelenie". [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|Voľby v júni]] v roku [[1992]] na Slovensku vyhralo HZDS s 37,26 %, SDĽ získalo 14,70 % a SNS 7,93 %. Tieto tri strany mali teda spolu 59,89 % hlasov. To viedlo dňa [[17. júl|17. júla]] [[1992]] k schváleniu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej Republiky, ktorá bola prijatá ústavnou väčšinou. Po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti už nebola možnosť prijať tzv. „funkčnú federáciu“, teda centralizovaný model [[federácia|federácie]], presadzovaný českými politikmi, a tak došlo k dohode medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky k zániku [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] a vzniku dvoch samostatných štátov. Úplné rozdelenie federácie bolo teda prienikom programov víťazných strán oboch národných štátov, hoci ich mandát rozdeliť federáciu bol neskôr mnohokrát spochybňovaný.
▲Dňa 1. septembra [[1992]] SNR prijala [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavu SR]], ktorá bola ďalším krokom k nezávislej SR, ČNR 16. decembra 1992 tiež prijala ústavu Českej republiky.
Následne sa federálne zhromaždenie uznieslo, že 31. decembra 1992 zanikne Česká a Slovenská Federatívna Republika a že jej nástupníckymi štátmi bude Slovenská republika a Česká republika.
| |||