Klement Gottwald: Rozdiel medzi revíziami

Klement Gottwald, prvý česko-slovenský „robotnícky“ prezident, mal síce robotnícky pôvod, ale fyzicky pracoval veľmi krátko. Narodil sa ako nemanželský syn chudobnej poľnohospodárskej robotníčky v [[Heroltice|Herolticiach]] pri [[Vyškov|Vyškove]]. Pred [[prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] sa vyučil vo [[Viedeň|Viedni]] za stolára. Tam sa aj prvý raz dostal do styku s organizovaným robotníckym hnutím. Zúčastňoval sa na schôdzach českej sociálnodemokratickej mládeže, pracoval v robotníckej telovýchovnej jednote a postupne sa zoznamoval s myšlienkami socializmu. V rokoch [[1915]] až [[1918]] bol vojakom [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armády, ale v lete 1918 dezertoval. Po vzniku samostatného Československa slúžil dva roky v česko-slovenskej armáde. V rokoch [[1920]]–[[1921]] pracoval v [[Rousínov|Rousínove]] ako stolársky robotník a fukcionárfunkcionár telovýchovnej jednoty.

Gottwald postupne nadobudol presvedčenie, že v strane je stále veľa pozostatkov sociálodemokratizmusociálnodemokratizmu, váhavosti a kompromisníctva a jediné východisko videl v boľševizácii KSČ, najmä keď sa v roku [[1928]] stal členom exekutívy [[Komunistická internacionála|Komunistickej internacionály]] (Kominterny), vedúceho orgánu medzinárodného komunistického hnutia, ktorý bol ovládaný KSSZ. Heslo boľševizácie komunistických strán vytýčila Kominterna na svojom V. kongrese v roku [[1924]]. Boľševizácia znamenala zosilnenie aplikácie ruských skúseností v komunistických stranách. Jej hlavným cieľom bolo dosadiť do čela komunistických strán osoby spoľahlivé pre ruských komunistov. V rezolúciách sa síce často zdôrazňovalo, že nejde o mechanické prenášanie ruských skúseností, ale prax bola iná. Pod heslom boľševizácie boli takto všetky komunistické strany podriadené exekutíve Kominterny.