Maria Curieová-Skłodowská: Rozdiel medzi revíziami

* teória [[rádioaktivitaRádioaktívny rozpad|rádioaktivity]]

Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené prvé výskumy liečby rakoviny pomocou [[rádioaktivitaRádioaktívny rozpad|rádioaktivity]] na svete.

Dvakrát získala [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za dosiahnuté vedecké výsledky. Prvýkrát v roku [[1903]] za [[fyzika|fyziku]] spolu s manželom [[Pierre Curie|Pierrom Curie]] za výskumy javu nazývaného [[Rádioaktívny rozpad|rádioaktivita]], ktorý objavil [[Antoine Henri Becquerel]], a druhýkrát v roku [[1911]] za [[chémia|chémiu]] za izoláciu čistého [[rádium|rádia]] a za objavenie dvoch chemických prvkov – [[rádium|rádia]] a [[polónium|polónia]].

Maria, spočiatku s pomocou mladého chemika [[André Louis Debierne|Andrého Louisa Debiernea]], ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debiernea to skoro prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu [[polónium|polónia]] a potom omnoho rádioaktívnejšieho [[rádium|rádia]] (prvý gram rádia izolovala zo [[smolinecUraninit|smolinca]] pochádzajúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade [[atóm]]ových jadier.

V roku [[1911]] získala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého ''Ústavu pre rádium'' (''Institut du radium''), ktorý bol zriadený v roku [[1914]] a v ktorom sa uskutočňovali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Mariina dcéra [[Irène Joliotová-Curiová]] a jej zať [[Jean Frédéric Joliot-Curie]].