Múzeum Tatranského národného parku: Rozdiel medzi revíziami

Autorom stavby je slovenský architekt z Humenného[[Humenné]]ho [[Pavol Merjavý]], pre ktorého je toto dielo jedným z najvýznamnejších. V r.roku 1971 zaň získal [[Cena Dušana Jurkoviča|Cenu Dušana Jurkoviča]]. Múzeum zaraďujeme k stavbám ''slovenskej abstrahujúcej moderny''. Napriek abstrakcii je vnímateľný vzťah s tatranskou prírodou.

Budova sa nachádza v blízkosti autobusovej stanice,kde v čase svojho vzniku tvorila priestorovú dominantu a na pozadí tatranských štítov dokonale korešponduje s prostredím (v súčasnosti toto jej postavenie degraduje blízky hotel). Hmota budovy pôsobí v celku monumentálnym dojmom, i keď nemožno hovoriť o veľkej stavbe. Môžeme tu pozorovať autorov príklon ku geometrickej schéme. Prvkom, ktorým okamžite upúta pozornosť, je tvarovo jednoduchá, sedlovou strechou zastrešená, trojuholníková hmota elegantne kombinovaná s horizontálnou hmotou zapustenou do prednej štítovej steny zo žulových okruhliakov, ktoré ju štruktúrujú. Objekt tak získava osobitý charakter. Nachádza sa na nej aj plastika akad. sochára [[Juraja Bartusza]].

Expozičná časť múzea je umiestnená práve v tejto hmote a je veľkoryso koncipovaná, čo umožňuje netradičné inštalovanie expozícií a zachováva si kamenný obklad aj v interiéri, kde je zaujímavo použitá v kombinácii s horizontálnym dreveným latovaním. V horizontálnej časti sa nachádza prednášková sála múzea so zaujímavým podhľadom z konárov a drevených lát. Posledným hmotovým prvkom je administratívna časť. Geometrická schéma sa objavuje aj na dlažbe pred samotným objektom, kde je vytvorená kompozícia z trojuholníkov rôznej farebnosti. V architektúre sú zakomponované aj ďalšie výtvarné diela akad. sochára [[Arpád Račko|Arpáda Račka]] a akad. maliara [[Jozefa Kornúcika]].

== BibliografiaLiteratúra ==

* DullaDULLA, M.,Matúš – MoravčíkováMORAVČÍKOVÁ, H.Henrieta: ''Architektúra Slovenska v 20. storočí.'' Prvé vydanie. Bratislava, : Slovart 2002. 511 s. ISBN 80-7145-684-5