Trenčianske Teplice: Rozdiel medzi revíziami

d (Verzia používateľa 195.168.12.164 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 90.64.1.184)
'''Trenčianske Teplice''' sú [[mesto (všeobecne)|kúpeľné mesto]] ležiace v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]].
 
== PolohaGeografia ==
Kúpeľné mesto leží v západnej časti Slovenska uprostred 17 km dlhého, malebného údolia, ktorým preteká potok Teplička. Nad dolinou Tepličky sa vypínajú Teplická vrchovina, Zliechovská hornatina a Trenčianska vrchovina, tvoriace juhozápadné výbežky Strážovských vrchov, ktoré sú zložené prevažne z hornín sopečného pôvodu. Od severu, juhu i východu je chránené vencom listnatých a ihličnatých lesov. Panorámu mesta na severe vytvárajú hory Dedovec (545 m n. m. ), Kráľovec (575 m n. m. ), Ivaničkovec (575 m n. m. ), na východe Žihľavník (952 m n. m. ) a na juhu miernejšie stráne Klepáča (575 m n. m. ), Čvirigovca a horský prechod cez Machnáč. Termálne pramene vyvierajú v údolí pod svahmi Dedovca a Klepáča. Je vzdialené asi 15 km severne od krajského mesta Trenčín. So železničnou križovatkou v T. Teplej ho spája 5 km dlhá úzkokoľajná elektrická železnica.
Nachádza sa v údolí potoka [[Teplička (prítok Váhu, Trenčín)|Teplička]] medzi [[Trenčianska Teplá|Trenčianskou Teplou]] a [[Omšenie|Omšením]]. Po asfaltovej ceste sa dá do mesta dostať z dvoch smerov - od Trenčianskej Teplej zo severozápadu a priesmykom Machnáč od [[Bánovce nad Bebravou|Bánoviec nad Bebravou]] z južnej strany.
 
Mierne podhorské podnebie vzhľadom na údolnú polohu je priaznivé pre kúpeľný pobyt a liečbu. Kopcovité okolie kúpeľov je zložené zo subtatranských druhohorných príkrovov. V erozívnom údolí riečky Tepličky je v podklade príkrovov obalová séria manínska, v ktorej súvrstvách majú svoj pôvod termálne minerálne vody. Ich nositeľmi sú malmské a krinoidné vápence s pieskovcami. Termálne vody sa tvoria v značnej hĺbke pod povrchom, prvotná akumulácia je v hĺbke 1500 - 2000 m, druhotná je plytko pod štvrtohorným nánosom Tepličky v poruchovom rozdrvenom pásme, kde sa voda čiastočne riedi i ochladzuje. Teplota jednotlivých prameňov je od 37,7 do 40 °C, výdatnosť je 22 l/s. Liečebne sa využíva 5 prameňov prírodnej liečivej vody rovnakého chemického typu, líšia sa iba teplotou vody. Je to voda sadrovo sírna, vápenato-horečnatá, s celkovou mineralizáciou 2900 mg/l. V T. Tepliciach sa dominantne využíva táto vynikajúca prírodná voda na vonkajšie kúpele pre zvýšený obsah titrovateľnej síry pri zápalových a degeneratívnych ochoreniach pohybového aparátu. Obsah sírovodíka v kúpeli je cca 5mg/l. Vek vody bol odhadnutý na 25000 rokov. Kúpele využívajú tiež liečivé peloidy, prírodné mineralizované bahno a prírodnú rašelinu, ktoré sú vynikajúcim teploliečebným prostriedkom. Kyslosť rašeliny spôsobuje zvýšené prekrvenie tkanív v mieste aplikácie a obsah huminových kyselín a bitúmenu má protizápalové a analgetické účinky.[[File:Turkish spa Sina (Hammam).jpg|thumb|Turecké kúpele Sina (Hammam)]]
=== Časti mesta ===
Kúpeľné jadro
 
Štvrť (sídlisko) SNP
 
Miestna časť Baračka
[[File:Turkish spa Sina (Hammam).jpg|thumb|Turecké kúpele Sina (Hammam)]]
[[File:Trenčianske Teplice pešia zóna.JPG|thumb|Pešia zóna]]
[[File:Trenčianske teplice - park.JPG|thumb|Park v meste]]
 
== Dejiny ==
Na hornom toku Tepličky, pri obci Omšenie, sa našli dôkazy o osídlení oblasti v neolite, mladšej dobe kamennej a na Svinkovci z obdobia lužickej kultúry. Údolie Tepličky bolo obývané i v mladších dobách praveku, staršej dobe železnej, o čom svedčia zvyšky žiarových pohrebísk. Prvá písomná zmienka o Trenčianskych Tepliciach, kde sa spomínajú ako kúpele je až z r. 1488. Kúpele vtedy patrili do chotára susednej Teplej. V r. 1594 získal kúpele Štefan Illésházy a jeho rodina dedila kúpele až do roku 1835. Ako jedny z najvýznamnejších kúpeľov v monarchii ich potom kúpil viedenský bankár barón Juraj Sina, celé prebudoval a zmodernizoval. Jeho syn Šimon dal postaviť hotel a rozšíriť kúpeľný park, jeho najmladšia dcéra Iphigénia nechala v r. 1888 pristaviť k zrkadlisku Sina kúpeľ Hammam v maurskom slohu. Považská železnica bola otvorená v r. 1883 a ... dokončenie úzkokoľajky z Trenčianskej Teplej do Trenčianskych Teplíc ešte viac otvorili kúpele svetu. V r. 1909 kúpele kúpila Maďarská banková a obchodná spoločnosť a po r. 1918 prevzala kúpele Československá účastinná spoločnosť liečivých kúpeľov. Akcionárom a predsedom bol Dr. Vavro Šrobár. Medzi dvoma vojnami sa vybudovalo termálne kúpalisko Zelená žaba, liečebný dom Machnáč, Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov a i. Po 2. svet. vojne rozvoj kúpeľov stagnoval, v r. 1966 bol otvorený liečebný dom Pax. Za socializmu bola veľká časť historického jadra kúpeľov zbúraná a nahradili ho moderné liečebné domy. V 70. rokoch 20. stor. to bolo sanatórium Krym a hotel Jalta. V súčasnosti sa rekonštruujú staršie kúpeľné domy a opravuje známe kúpalisko Zelená žaba, ktoré je niekoľko rokov mimo prevádzku. Kúpele patria medzi najvyhľadávanejšie strediská oddychu na Slovensku, ročne ich navštívi a absolvuje kúpeľnú liečbu takmer 20000 pacientov zo Slovenska i zo zahraničia.
Podľa starej povesti liečivé pramene objavil chromý pastier pri hľadaní zatúlanej ovečky. Našiel malé jazierko s horúcou vodou, z ktorého sa šíril sírový zápach a po niekoľkých kúpeľoch v ňom sa uzdravil.
 
K architektonickým pamiatkam patrí rím. kat. kostol sv. Štefana kráľa, postavený v r. 1888 na mieste staršieho kostola, kaštieľ z pol. 18. stor., liečebný dom Tri srdcia (1859), lieč. dom Sina (1871), kúpeľná dvorana (1892), vila Tereza (vila Göpfert) z r. 1898, Domov speváckeho zboru slovenských učiteľov (1930) a sanatórium Esplanade (r. 1933 - 34). Anglický park, ktorý dotvára atmosféru kúpeľov bol založený v r. 1873.[[File:Pamätník osloboditeľov Trenčianske Teplice.JPG|thumb|Pamätník osloboditeľom mesta, ktorý sa nachádza v mestskom parku]]
Miestne teplé pramene museli poznať už začiatkom nášho letopočtu [[Germáni|germánske]] kmene [[Markomani|Markomanov]] a [[Kvádi|Kvádov]], ktoré tu žili. Poznali ich zrejme i [[Staroveký Rím|rímske]] [[légia (staroveký Rím)|légie]] (nápis na [[Trenčín|trenčianskej]] hradnej skale z roku 179). Prvá písomná zmienka o prameňoch však pochádza až z roku [[1247]]. Od 13. do 19. storočia patrilo územie Trenčianskych Teplíc s termálnymi prameňmi majiteľom Trenčianskeho hradu.
 
== Kultúra a zaujímavosti ==
Najväčšiu zásluhu na rozvoji kúpeľov mala rodina [[Ilesházy|llésházyovcov]], ktorej patrili 241 rokov. V tom čase boli kúpele jednými z najvýznamnejších v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. V roku [[1835]] kúpil kúpele viedenský finančník [[Juraj Sina]], ktorý ich prebudoval a zmodernizoval. Jeho syn Šimon dal postaviť hotel a rozšíril kúpeľný park, jeho dcéra Ifigénia nechala v roku [[1888]] pristaviť k zrkadlisku Sina najvzácnejšiu historickú pamiatku zachovanú dodnes, turecký kúpeľ Hammam v orientálnom maurskom slohu. Koncom 19. storočia začína v mestečku komplexná kúpeľná liečba. V roku [[1909]] boli kúpele predané maďarskej akciovej spoločnosti, no už v roku [[1918]] po prvej svetovej vojne sa majiteľom stala Československá akciová spoločnosť. Tá sa v roku [[1995]] pretransformovala na akciovú spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice, a.s., ktorá vlastní kúpele dodnes.
[[File:Pamätník osloboditeľov Trenčianske Teplice.JPG|thumb|Pamätník osloboditeľom mesta, ktorý sa nachádza v mestskom parku]]
 
V Trenčianskych Tepliciach sa narodil A. Bagar (1900 - 1966), herec a režisér, pôsobil tu K. Ondreička (1898 - 1961), akademický maliar. Navštívilo, alebo liečilo sa tu mnoho významných osobností, o. i. habsburský cisár Leopold I., kňažná Paulína Metternichová, vnučka rakúskeho kancelára, následník trónu korunný princ Rudolf Habsburský, bulharský cár Ferdinand Coburg. Spisovateľ Mór Jókai sa niekoľkokrát za sebou liečil v Trenčianskych Tepliciach, zamiloval si ich čarovné okolie a nazval ich Perlou Karpát. Ďalej to boli H. Sienkiewicz, J. Mánes, B. Němcová, skladateľ O. Nedbal, husľový virtuóz J. Kubelík (1884). J. Wolker si tam ako študent privyrábal značkovaním lesných cestičiek. V Trenčianskych Tepliciach mal od r. 1871 svoj ateliér významný fotograf Rakúsko-Uhorska Max Stern (1836 - 1901), ktorý je pochovaný na miestnom židovskom cintoríne. Po vzniku Československa v r. 1919 začínala v Trenčianskych Tepliciach svoju profesionálnu dráhu i mladá poľská fotografka ... Mária Urbasiówna-Holoubková (1898 - 2004). V r. 1911 - 1923 tu ordinoval kúpeľný lekár Antonín Čapek, otec spisovateľov Josefa a Karla Čapkovcov. K. Čapek svojho otca často navštevoval a počas svojich návštev v r. 1920 písal svoju hru RUR, v r. 1921 Zo života hmyzu a román Továreň na absolutno.
== Kultúra a zaujímavosti ==
 
V kúpeľoch sa konal v r. 1932 Zjazd mladej slovenskej generácie (Davisti V. Clementis, L. Novomeský, D. Okáli) V r. 1936 sa tu konal I. Kongres slovenských spisovateľov za účasti viac ako 200 kultúrnych a vedeckých pracovníkov a známych osobností, hostí z Čiech. Stále divadlo založil v r. 1820 Jozef Siege. V r. 1853 už stálo nové divadlo Aréna, v r. 1873 ho zrenovovali a pravidelne, až do vypuknutia 1. svet. vojny v ňom hrávala nemecky hovoriaca divadelná spoločnosť Ignáca Siegeho. Divadelní ochotníci z RTJ v r. 1919 vystúpili s hrou K. Čapka Loupežník, (vôbec prvá premiéra), v ktorej hlavnú úlohu stvárnil mladý Andrej Bagar. Hudobná tradícia kúpeľného mesta siaha do pol. 18. stor. Pravidelné koncerty bývali pred hotelom Teplitz (Grand hotel) a pred kúpeľnou dvoranou... V r. 1937 sa prvýkrát uskutočnili organizované komorné koncerty Hudobného leta v Trenčianskych Tepliciach.. Dodnes sa na nich zúčastňujú domáci a zahraniční umelci, ktorých vysoká úroveň je nepopierateľná. V programe Hudobného leta sa strieda opera, opereta, galéria mladých umelcov a zbory. Mesto je známe medzinárodným filmovým festivalom o umení a umelcoch ART FILM. Trenčianske Teplice boli dlhoročným sídlom Speváckeho zboru slovenských učiteľov (zal. v r. 1921 Milošom Rupeldtom).
Hlavne počas kúpeľnej sezóny ponúkajú Trenčianske Teplice pestrú paletu kultúrnych podujatí, akými sú napr. divadelné a tanečné predstavenia, koncerty vážnej, populárnej i tanečnej hudby, promenádne koncerty, filmové premietania či besedy.
 
=== Hudba ===
Anonymný používateľ