Ladislav Bohuslav Bartholomeides: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
→Životopis: Bartholomaeides |
||
Riadok 28:
[[Súbor:Rimavská Sobota - Ladislav Bartholomeides.jpg|náhľad|Bronzová busta Ladislava Bartholomeidesa v Rimavskej Sobote]]
Bartholomaeides sám tvrdil, že pochádza z turčianskeho šľachtického rodu Eőrdőgh (v preklade Čert) z Laclovej, no rodinný armáles sa stratil počas nepokojov. Nakoľko mu nový armáles nebol nikdy vystavený, jeho šľachtický pôvod nie je oficiálne potvrdený avšak medzi šľachtickými rodmi Gemera sa nachadza aj rod Bartholomaeides. V rokoch [[1768]] - [[1772]] navštevoval školu v [[Dobšiná|Dobšinej]] a neskôr pokračoval v štúdiu na Kežmarskom lýceu. Od roku [[1781]] absolvoval tri semestre vysokoškolského štúdia na univerzite vo [[Wittenberg|Wittenbergu]]. Po skončení štúdií na vysokej škole krátko pôsobil v [[Rimavská Baňa|Rimavskej Bani]], [[Ožďany|Ožďanoch]] a [[Ratková|Ratkovej]]. V roku [[1783]] nastúpil ako evanjelický farár do obce [[Ochtiná]] v okrese [[Rožňava]], kde pôsobil až do svojej smrti.
Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, naučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy. Prvá jeho tlačená práca mala zemepisný charakter. Vyšla v roku [[1794]] v [[Bratislava|Bratislave]] pod názvom: ''"Hystorya o Ameryce vkazující, kterak byla skrze Krysstoffa Kolombusa a jeho Nasledowníky wynalezená, jakowé její přirozené Položení a Staw, jakowí Obywatelé a jak ji Ewropčané sobě podmanili".'' Ako učiteľ pociťoval Bartholomeides nedostatok slovenských učebníc. Preto roku [[1798]] vydal učebnicu náboženstva pod názvom: ''"Jádro Kresťanského Evangelického Náboženstwj"'', učebnicu zemepisu pod názvom: ''"Geograffia aneb Wypsánj Okrsslku Zemského s ssesti Mappami wlasnj rukau geho wyrytými"''. Prírodovedne bol zameraný i jeho spis, ktorý vyšiel v roku [[1798]] pod názvom: ''"Kratičká hystorie přirozenj, k pomocy a k dobrému gak učitelu, tak y mládeže sskolské sepsaná, ano y k rozssjřenj lepsy a k Bogu wedaucý známosti tohoto světa wubec na swětlo wydaná"'' a ktorý obsahoval poznatky z [[botanika|botaniky]], [[zoológia|zoológie]] a [[mineralógia|mineralógie]]. V zoologickej časti tohto spisu boli uvedené i nektoré údaje o dvojkrídlom [[hmyz|hmyze]] ([[Diptera]]), hlavne o [[strečky|strečkoch]] ([[Hypodermatidae]]), a [[ovady|ovadoch]] ([[Tabanidae]]). V roku [[1799]] Bartholomeides vydal prácu: ''"Memorabilia Provinciae Csetnek cum tabulis aétri incisis".'' Je to monografia Štítnického okresu, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. Snažil sa tu vysvetliť aj vznik vrchov. V rokoch [[1806]] až [[1808]] vyšla v [[Levoča|Levoči]] jeho obsiahlá vlastivedná [[monografia]] o [[Gemerská stolica|Gemerskej stolici]], pod názvom: ''"Inclyti Supcrioris Ungariae Comitatus Gőmőriensis Notitia Historico-Geographico-Statistica".'' Bola to náročná práca, lebo materiálu o [[Gemer (región)|Gemeri]] bolo v tom čase veľmi málo. Prácu musel doplniť vlastným výskumom a rozdelil ju na 3 časti. V prvej podal opis Gemeru, druhú časť venoval miestopisu Gemera, kde opísal každú obec stolice. V tretej opísal administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Táto práca je cenná hlavne tým, že obsahovala zoznam 17 druhov [[dvojkrídlovce|dvojkrídlovcov]] z okolia Gemera, ktoré autor zistil na tomto území začiatkom 19. storočia.
| |||