Verzia z 06:53, 23. marec 2017 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 859 editací dBez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 06:06, 5. máj 2017 upraviť vrátiť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 859 editací d →‎Úvodná sekcia Ďalšia úprava →
Riadok 31: [[Albert Einstein\|Einstein]] zdôvodňoval to, že priestor vznikol ako pojem predĺžením reálne existujúceho telesa a vytváraním jeho nekonečného pokračovania podobne, ako keď úsečka do nekonečna predlžuje euklidovskú priamku. [[~~Imanuel~~Immanuel Kant\|Kant]] si všimol, že hoci si možno na telesách odmyslieť takmer všetko (ich veľkosť, farbu, matériu, ba dokonca i existenciu), jediné, čo si nemožno z predstavovania si telies odmyslieť, je ich priestorová štruktúra. To ho priviedlo k záveru, že priestor je apriórna forma nazerania, obsiahnutá v každom nazeraní vonkajších predmetov. Kant sa nazdával, že ''„aby sa mohli určité pocity vzťahovať na niečo mimo mňa (t. j. na niečo inde v priestore, než kde som ja), čiže aby som si ich mohol predstaviť ako jestvujúce mimo mňa a vedľa mňa, teda nielen ako rozdielne, ale aj na rozličných miestach, musím vychádzať z predstavy priestoru. Preto si predstavu priestoru nemožno vypožičať zo vzťahov medzi vonkajšími javmi prostredníctvom skúsenosti, lebo aj táto vonkajšia skúsenosť je možná iba prostredníctvom tejto predstavy“''.<ref>DÉMUTH, A. 2014. Kde je priestor? In ''Ostium''.'' ''[online]. 2014, roč. 10 , č.1, [cit. 2014-11-27]. Dostupné na: http://www.ostium.sk/index.php?mod=magazine&act=show&aid=106. ISSN 1336-6556.</ref> Takže podľa Kanta telesá vnímame ako rozľahlé mimo nás len preto, že už vopred disponujeme nazeracou formou priestoru.

Priestor (filozofia): Rozdiel medzi revíziami