Nikita Sergejevič Chruščov: Rozdiel medzi revíziami

Spolu s ďalšími začal a predstavoval politiku destalinizácie, ktorá o niečo neskôr umožnila podobné uvoľnenie aj vo vtedajších sovietskych satelitoch. Na [[XX. zjazd komunistickej strany ZSSR|XX. zjazde strany]] predniesol [[25. február]]a [[1956]] tajný prejav „O kulte osobnosti a jeho následkoch“, v ktorom kritizoval niektoré Stalinove zločiny. Pokračoval v prepúšťaní nevinne odsúdených z [[gulag]]ov, sovietskej sústavy pracovných táborov. Tento proces začali po Stalinovej smrti Berija aj Malenkov. Neskôr po XX. zjazde pre vlnu nepokoja ktorá vládla po zverejnení informácii o Stalinových zločinoch spolu s ostatnými vysokými predstaviteľmi strany zmenil rétoriku a hovoril ďalej len o „chybách“ Stalina.

 

 

Spočiatku sa pokúšal o zlepšenie vzťahov s Západom. V roku [[1959]] ako prvý sovietsky predstaviteľ navštívil [[USA]]. [[25. júl]]a [[1963]] podpísal dohodu o [[zákaz jadrových skúšok|zákaze skúšok jadrových zbraní]]. Na druhú stranu sa podieľal na [[Blokáda Berlína|blokáde západného Berlína]] (1958) a náhlej výstavbe [[berlínsky múr|berlínskeho múru]] (1961). Po [[Aféra U-2|afére U-2]], keď bolo nad ZSSR zostrelené americké prieskumné lietadlo bojkotoval [[Parížske rokovania]] s [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhowerom]]. V roku [[1962]] podporil vybudovanie sovietskej základe jadrových rakiet stredného doletu na [[Kuba|Kube]]. Jej výstavbu však čoskoro pozorovali Američania, ktorý do oblasti prisunuli podstatnú časť síl svojho námorníctva, došlo ku [[kubánska kríza|kubánskej kríze]], kedy sa superveľmoci dostali najbližšie k jadrovej vojne. Sám však neskôr nariadil odsun rakiet z oblasti čím situáciu upokojil. Vzbudzoval pozornosť na medzinárodnej scéne svojráznym správaním. Pri jednej debate na pôde OSN v roku [[1960]] v rozčúlení, vyzul topánku a búchal ňou do stola, aby dal váhu vlastným slovám.<ref>Báliková, J. a kol., 2009, Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti. Readers Digest, Bratislava, s. 246</ref>