Tübingenská škola: Rozdiel medzi revíziami

Vznik katolíckej vetvy tübingenskej teologickej školy sa datuje do roku [[1819]]. Jej hlavnými predstaviteľmi boli: [[Johann Sebastian von Drey]] (1777 – 1853), [[Johann Adam Möhler]] (1796 – 1838), [[Johann Baptist von Hirscher]] (1788 – 1865), [[Franz Anton Staudenmaier]] (1800 – 1856) aalebo [[Johannes von Kuhn]] (1806 – 1887).

Napriek niektorým spoločným znakom s protestantskou školou (ako napr. uplatňovanie historicko-kritickej metódy a pod.) sa títo katolícki teológovia stavali k zakladateľovi protestantskej školy, [[Ferdinand Christian Baur|F. Ch. Baurovi]], a jeho žiakom skôr kriticky. Katolícka tübingenská škola sa preto jasne odlišuje od protestantskej tübingenskej školy. Katolícka škola, podnietená [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegelovou]] filozofiou, sa venovala aj problematike vzťahu ''Zjavenia'' a ''rozumu''. Veľký dôraz kládla na úsilie o jednotu historickej a špekulatívnej [[Kresťanská teológia|teológie]].

Katolícka tübingenská teologická škola sa v literatúre zvykne označiť ako ''Tübingenská škola''.<gallery>

Jej zakladateľom bol [[Gottlob Christian Storr]] (1746 – 1805). CharakteristickýmCharakteristickými znakomznakmi boltejto príklonškoly kuboli otvorená polemika s [[Immanuel Kant|KantovmuKantovou]] filozofiou, [[Osvietenstvo|osvietenstvom]] a [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmom]] a príklon ku [[Biblia|biblickému]] [[Supranaturalizmus|supranaturalizmu]],. podľa[[Biblia]] ktoréhobola Zjaveniepovažovaná saza Boha''Božie absolútneZjavenie'', prevyšujektoré ľudskýneobsahuje rozumnijaké vnútorné rozpory. TeologickýZ výskumtoho vyplynulo, že Biblia musí pretobyť rešpektovaťteda autorituzákladom, [[Biblia|Biblie]]východiskom a bernou mincou každého teologického uvažovania.

Tzv. ''Mladšiu'' tübingenskú protestantskú teologickú školu založil v roku [[1826]] [[Ferdinand Christian Baur]]. Táto škola sa zaslúžila predovšetkým o rozvoj tzv. ''[[Exegéza#Exegetick.C3.A9 met.C3.B3dy|historicko-kritickej metódy]],'' ktorú následne dôsledne aplikovala nielen v [[Biblia|biblickom]] výskume, ale aj v oblasti [[Dejiny cirkvi|cirkevných dejín]] a dejín [[Dogmatika (vierouka)|dogiem]]. V protiklade k ''Staršej'' tübingenskej škole sa teda usilovala o „slobodný“, historicko-kritický, vedecko-teologický výskum, v rámci ktorého je možné aj kritické skúmanie doposiaľ nedotknuteľných dogmatických pilierov. K jej ďalším významným predstaviteľom patrili: [[David Friedrich Strauss]] (1808 – 1874), [[Johann Tobias Beck]] (1804 – 1878), [[Karl Reinhold von Köstlin]] (1819 – 1894), [[Albert Schwegler]] (1819 – 1857), alebo[[Adolf BaurovHilgenfeld]] žiak(1823 – 1907) alebo [[Eduard Zeller]] (1814 – 1908).<gallery>