Vývoj hviezdy: Rozdiel medzi revíziami

Hviezdy s hmotnosťou približne hmotnosti [[Slnko|Slnka]] (do 1,4 násobku [[hmotnosť Slnka|hmotnosti Slnka]]) končia fázou [[červený obor|červeného obra]], [[planetárna hmlovina|planetárnej hmloviny]] a bieleho trpaslíka. Keď vo hviezde prestane prebiehať [[jadrová fúzia]], je porušená [[hydrostatická rovnováha]] a nastáva [[kontrakcia]]. Jadro hviezdy sa začne zmršťovať. Vzrastajúca teplota a tlak v jadre si vynúti opätovné zapálenie termojadrových reakcií, nakoľko však už v jadre nie sú zásoby vodíka, začne sa termojadrová fúzia vzniknutého hélia na [[kyslík]] a [[uhlík]]. Vo vonkajších vrstvách hviezdy pokračuje syntéza vodíka. Vonkajšie vrstvy sa nafúknu, zrednú, ochladnú a zmenia farbu na [[červená|červenú]]. Z hviezdy sa stane červený obor. V takomto ustálenom stave hviezda vydrží ďalšie milióny rokov. Napokon sa však minú aj zásoby hélia. Jadro opäť pokračuje v gravitačnej kontrakcii a zmení sa na malého a hustého bieleho trpaslíka. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa znova začnú rozpínať, až sa napokon oddelia od hviezdy a vytvoria planetárnu hmlovinu. Biely trpaslík postupne vychladne a zhasne a planetárna hmlovina sa rozptýli a stane sa súčasťou [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]].

Tretí typ smrti sa týka hviezd s hmotnosťou od 1,4 do 3 hmotností Slnka. Začína sa podobne, ako u bieleho trpaslíka, kontrakciou. Tá však pokračuje až do takej miery, že jadro hviezdy nevydrží obrovskú teplotu a nastáva jav zvaný [[supernova]], pri ktorom hviezda rozmetá približne 95 percent svojej hmoty a vytvorí sa [[hmlovina]], zvyšných 5 percent ostane v podobe maličkého jadra hmloviny, ktoré pokračuje v kontrakcii. Elektróny sú postupne obrovským tlakom „vtlačené“ do [[protón|protónov]]ov a vzniká látka zložená prevažne z [[neutrón|neutrónov]]ov. Takto vznikne [[neutrónová hviezda]], prípadne [[pulzar]], ak hviezda rotuje a emituje žiarenie. Okolitá hmlovina sa niekedy tiež nazýva planetárna hmlovina, alebo pozostatok po supernove.

Vonkajšie odhodené vrstvy hviezdy, či už ako planetárna hmlovina, alebo ako [[pozostatok supernovy]], sa naďalej rozpínajú a postupne splynú s [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnou hmotou]]. Stanú sa súčasťou hmlovín, z ktorých sa znova môžu sformovať hviezdy. Táto druhá generácia hviezd však má na rozdiel od tej predchádzajúcej už väčšie zastúpenie ťažkých prvkov. Takto sa medzihviezdna hmota obohacuje a ťažšie prvky, ktoré sú nevyhnutné pre vznik pevných ([[terestriálna planéta|terestriálnych]]) [[planéta|planét]] a prípadného [[mimozemský život|života]]. Prvé hviezdy vo vesmíre boli zložené výlučne z vodíka a hélia. Slnko je už hviezdou druhej alebo tretej generácie, pretože v jeho chemickom zložení sa objavujú (hoci len v stopových množstvách) prvky ako kyslík, uhlík a železo. Znamená to, že časť hmoty Slnka a telies [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] pochádza z dávno zaniknutej hviezdy.