Ernő Gerő: Rozdiel medzi revíziami

{{urgentne upraviť|2017-06-28}}{{Infobox Politik

| Úrad = Generálny tajomník Maďarskej robobníckejrobotníckej strany

'''Ernő Gerő''' (vlastným menom Ernő Singer; * [[8. júl]] [[1898 – ]]{{--}}† [[12. marec]] [[1980]]) bol maďarský komunistický politik v povojnovom období a krátko v roku 1956 aj najvplyvnejším mužom v Maďarsku ako prvý tajomník vládnucej komunistickej strany aj najvplyvnejší muž v Maďarsku.

Gerő sa narodil v [[Trebušovce|Trebušovciach]] v židovskej rodine ako jedno z desiatich detí. Jeho otec bol maloobchodník a prenajímateľ. Keď mal 12 rokov, zomrela mu matka Mária rod. Engelová. Hoci pochádzal z veriacej rodiny, neskôr náboženstvo úplne odmietol. Úspešne absolvoval gymnázium v [[Budapešť|Budapešti]] (dnes Újpesti Károlyi István Általános Iskola és Gimnázium)., Vv roku [[1916]] začal študovať na Medicínskej fakulte (dnes Semmelweisova Univerzita), avšak titul nikdy nezískal. Tu sa stretol aj s organizáciou SocialistickýmSocialistický zväzomzväz robotníckej mládeže, kde vstúpil. Neskôr, v roku 1918 prestúpil do Komunistickej strany Maďarska (Kommunista Ifjúmunkások Magyarországi Szövetsége) a zapájal sa do rôznych jej činností. Bol vyslaný na zjazd, ktorý sa konal 20. - [[22.júna jún]]a [[1919]]. Bol tiež členom ČervnejČervenej armády, avšak nikdy v nej neslúžil. NaAngažoval sa na počiatku vzniku komunistického hnutia Maďarskej časti Rakúsko-Uhorska, po krátkej vláde komunistu Béla Kúna v [[Maďarská republika rád|Maďarskej republike rád]], ktorá bola zvrhnutá v auguste 1919. Hoci nebol významnou osobnosťou režimu, bol na neho vydaný zatykač. Gerő odišiel na príkaz strany v januári 1920 do Viedne, kde sa zapojil do Landlerovej frakcie kdea pomáhal maďarským komunistickým emigrantom. Bol vyslaný do [[Bratislava|Bratislavy]], kde spolupracoval na formácií slovenských a rumunských mládežníckych zväzoch. Publikoval v časopise ''Ifjúmunkás'' (Mladí robotníci) po slovensky a maďarsky. Gerő bol odsúdený na 14 rokov väzenia, avšak utiekol do SovietskéhoSovietskeho zväzu. Počas 20 rokov života v ZSSR, Gerő bol aktívnym agentom [[NKVD]] a neskôr [[KGB]]. Vďaka tomu bol Gerő v Kominterne - medzinárodnej organizácií komunistov, bol vo Francúzsku a zúčastnil sa aj Španielskej občianskej vojny. Tam pôsobil ako poradca v španielskej vláde Juana Negrína. Tam robilRobil čistky voči trockistom v medzinárodných brigádach. Vďaka tomu dostal prezývku "mäsiar BarcelónyBarcelony".<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Roman|meno=Eric|titul=Austria-Hungary and the Successor States: A Reference Guide from the Renaissance to the Present|vydanie=European Nations|vydavateľ=Facts on File|miesto=|rok=2003|isbn=978-0816045372|strany=478}}</ref>

Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa vrátil do Moskvy a prečkal tam vojnu. Po zániku komunistickej internacionály v roku [[1943]] mal na starosti propagandu, mierenú proti nepriateľom a vojnových zajatcov. Gerő bol medzi prvými komunistickými funkcionármi, ktorí sa vrátili do Maďarska začiatkom novembra 1944 vrátili do Maďarska. Ernő Gerő bol členom dočasnej vlády - Národnej genegálnej rady (Nemzeti Főtanács) od [[26. januárajanuár]]a do [[11. májamáj]]a [[1945]].

V novembri 1945 sa konali voľby, kde maďarskí komunisti pod vedením GerőGerőa a Mátyása Rákosiho získali 17% hlasov, oprotipričom StraneStrana menších statkárov zvíťazila s 57% podporou. Avšak sovietsky veliteľ, maršál [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Kliment Vorošilov]] zostavil koaličnú vládu s komunistami na čele s komunistami. Komunisti v roku [[1949]] zmanipulovali voľby a prebrali moc v krajine, keď bol Rákosi ešte vo vedení strany. Gerő a Mihály Farkas boli Rákosiho pravýmispolupracovníkmi rukami.a Rákosi si v roku 1952 uzurpoval aj úrad premiéra. Hoci jehoJeho autorita bola o rok otrasená, po smrti Stalina otrasená po tom, čo ZSSR trvalo na výmene premiéra za Imreho Nagya. Gerő bol ponechaný ako protiváha voči reformátorom. Rákosimu sa podarilo znovuzískať kontrolu, avšak začiatkom roka 1956 mu bola autorita podkopaná tajným prejavom [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikity Chruščova]], ktorý odsúdil stalinizmus a 18. júla ho Anastáz Mikoljan donútil odísť z úradu Anastáz Mikoljan. Ostal mu ale dostatočný vplyv v Maďarskej robotníckej strane (MDP) natona to, aby dostadil Gerődosadil Gerőa na čelo strany.

Gerő viedol krajinu krátke obdobie, známe ako "Gerőve medzivládie" od [[18, júla 1956. ažjúl]]a do 24. októbra [[1956 ]], len čosi viac než tri mesiace. Bol skoro rovnako nenávidený ako Rákosi. Nielenže bol Rákosiho úzkym spolupracovníkom, ale aj bol naplnorovnako zapojený do čistiek, nútenej industrializácie a kolektivizácie v Maďarsku.

23. októbra 1956 predniesol prejav, v ktorom oznámil odvetné opatrenia proti povstalcom.

{{citát|''... My komunisti, sme maďarskí vlastenci! Boli sme patriotmi vo fašistických Hortyovských väzeniach, aj keď sme tvrdo pracovali desaťročia v ilegalite . Patriotmi sme boli doma, i v španielskej vojne o nezávislosť. Veríme a robíme všetko preto, aby socializmus bol budovaný v jednote s ostatnými krajinami, na báze marxizmu a leninizmu, ale s maďarskou osobitosťou ekonomickej a sociálnej situácie našej krajiny, maďarskej tradície, s prihliadnutím na najdôležitejšie a najzákladnejšie otázky našej krajiny. Keď však hlásame, že sme vlastenci, tak isto musíme pripomenúť, že nie sme nacionalisti, naozaj! Usilujeme sa, aby sme dôstojne bojovali proti šovinizmu, antisemitizmu a všetkými ostatným reakčným silám, ako aj ľud s neneľudskýmneľudským trendom a názorom. Preto odsudzujeme tých, čo sa snažia šíriť šovinizmus medzi našu mládež, a demokratická sloboda, ktorú náš štát poskytuje pracujúcemu ľudu, sa používa na nacionalistickú demonštráciu. Táto demonštrácia z vašej strany však nijak neznižuje odhodlanie pokračovať v rozvoji socialistickej spoločnosti... ''|Ernő Gerő, z prejavu v rádiu, 23. október 1956}}

Sovietski vyslanci tlačili na Gerőa, aby odstúpil 25. októbra 1956, počas druhého dňa povstania odstúpil, potompo tom, ako nevhodne predniesol prejav, ktorý rozzúril dav ľudí. Ústredný výbor strany po stretnutí odsúhlasil, aby na jeho miesto ako vedúceho v strane obsadilzasadol János Kádar, a Imre Nagy ako premiér, ukončiac tak Gerőve medzivládie. Gerő ušiel do ZSSR, ale po potlačení revolúcií umiernenejší Kádarov režim odmietol jeho návrat do Maďarska.

Napokon mu bolo dovolené vrátiť sa z exilu v roku [[1960]], ale bol okamžite vylúčený z komunistickej strany. Pracoval ako príležitostný prekladateľ v Budapešti počas svojho dôchodku. Jeho postava zohráva ústrednú úlohu v romantickom románe Vilmosa Kondora z roku 2012 ''Budapeštianska Noir''. Zomrel v Budapešti v roku [[1980]] vo veku 81 rokov. Jeho urna s popolom je uložená na budapeštianskom cintoríne.