Irak: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Obyvateľstvo Značky: bez zdroja možný spam vizuálny editor |
||
Riadok 60:
== Geografia ==
Iracká republika sa nachádza v juhozápadnej [[Ázia|Ázii]] pri [[Perzský záliv|Perzskom zálive]]. Jej poloha je vymedzená 29°05´ až 37°23´ severnej zemepisnej šírky a 38°45´ až 48°41´ východnej zemepisnej dĺžky. S rozlohou {{km2|432162}} je po [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]] ({{km2|2149690}}) a [[Jemen]]e ({{km2|527970}}) tretím najväčším [[arabský]]m štátom Ázie. K územiu Iraku patrí i {{km2|4910}} Perzského zálivu. Hraničná línia Iraku je dlhá {{km|3650|m}}; krajina susedí so šiestimi krajinami: na severozápade so Sýriou ({{km|605|m}}), na severe s Tureckom ({{km|352|m}}), na východe s Iránom ({{km|1458|m}}), na juhovýchode s Kuvajtom ({{km|240|m}}), na juhu a juhozápade so Saudskou Arábiou ({{km|814|m}}) a na západe s Jordánskom ({{km|181|m}}). Časť hranice so Saudskou Arábiou tvorí neutrálna zóna. Táto oblasť s rozlohou {{km2|7044}} je pod správou oboch krajín. Vznikla na uľahčenie pohybu [[kočovanie|kočovných]] [[beduín]]ov pri hľadaní nových [[pastvina|pastvín]].
== Obyvateľstvo ==
Väčšinu obyvateľstva tvoria Arabi (75%), z ktorých väčšia časť, najmä južne od Bagdadu vyznáva [[Šiitizmus]] (58% obyvateľstva Iraku)[http://gulf2000.columbia.edu/images/maps/Iraq_Ethnic_2014_lg.png]. [[Sunnitský islam]] vyznávajú Arabi v západnej časti krajiny (z provincie Saladin okola mesta Tikrít pochádzal [[Saddám Husajn]], v provincií Anbár zasa začal vznikať [[Islamský štát (militantná organizácia)]]). Kurdi, žijúci v severnej časti pohraničia z [[Irán]]<nowiki/>om tvoria takmer pätinu obyvateľstva Iraku a spravujú [[Iracký Kurdistan|autonómne územie]] s hlavným mestom v [[Erbíl]]<nowiki/>e. Väčšina Kurdov sú sunnitskí moslimovia, aj ked mnohí vyznávajú šiítsku formu islamu alebo iné gnostické prúdy (najznámejší sú [[Jezídi]] v okolí [[Sindžár]]<nowiki/>u, ale existujú aj dalšie skupiny ako Jarsani a Šabaci).
Spomedzi ďalších menších sú významní [[Turkméni]], ktorí žijú v blízkosti miest [[Kirkúk]] a [[Mosul]], [[Asýrčania (súčasnosť)|Asýrčania]] v provincií [[Ninive]] a okolí a Mandejci (v južnom Iraku).
Okrem nich žijú Iraku menšie komunity [[Arméni|Arménov]], [[Čerkesi|Čerkesov]], Iráncov a žiaľ aj zahraničných teroristov (ešte stále).
Z náboženského hľadiska absolútna väčšina obyvateľstva sú [[Moslim (vyznavač islamu)|Moslimovia.]]
Šiítsky smer vyznávalo v roku 2014 61,5% obyvateľstva, najmä Arabov a čiastočne Kurdov a väčšia časť Turkménov. Tretina Iračanov boli Sunniti, ktorí sú koncentrovaní v západnej časti krajiny. Sunnitmi je zvyšok Arabov, Kurdi a časť Turkménov.
Nemoslimské vierovyznanie malo 6% obyvateľov, z kotrých vyše polovica boli kresťania.[[Asýrčania (súčasnosť)|Asýrčania]] sú združení v [[Chaldejsko-katolícka cirkev]], [[Sýrska ortodoxná cirkev]] a [[Asýrska cirkev Východu]]. Asýrčania hovoria [[Aramejčina|Aramejsky]], čo bol pôvodný predarabský jazyk Iraku. Ako bolo spomenuté, v Iraku žijú aj Arméni.
Mandejci (zvaní aj Sabejci) sú nábožneská skupina žijúca v juhovýchodnom Iraku. Ich pôvod nie je známy, niektorí tvrdia. že sú potomkami Židov z babylonského zajatia, iní tvrdia že predstavujú pôvodné predkresťanské a predislamské vierovyznanie.
Jezídi predstavujú zvláštnu skupinu, žijúcu na severe v Iraku okolo miest Sindžár a Lališ.
[http://gulf2000.columbia.edu/images/maps/Iraq_Religions_2014_lg.png]
== Administratívne členenie ==
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Iraku}}
Irak sa delí na guvernoráty (provincie), okresy a podokresy. Zvláštne postavenie má [[Iracký Kurdistan|Autonómny región Kurdistan]].
== Výsostné znaky ==
| |||