Starý most (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 47:
== 1945 – 2013: Most Červenej armády, Starý most ==
Po dobytí Bratislavy sovietskymi vojskami, postavila [[Červená armáda]] a jej nemeckí vojnoví zajatci v priebehu pol roka most, ktorý bol daný do prevádzky začiatkom roku 1946 a dostal pomenovanie Most Červenej armády. Hoci bol vtedy zamýšľaný ako dočasné riešenie, keďže mu predpovedali životnosť 15 rokov, používal sa tento most až do 2. decembra 2013. Na cestnej časti mostu boli počas výstavby uložené električkové koľaje, pričom trať bola ukončená tesne za mostom pri [[Sad Janka Kráľa|Sade Janka Kráľa]] a budovy Divadla Aréna. Po tejto obnovenej trati začala premávať električka až od roku 1951 a plánovalo sa trať predĺžiť až do centra vtedajšej [[Stará Petržalka|Starej Petržalky]], z plánov sa nakoniec zišlo a električka premávala po Sad Janka Kráľa až do zastavenia premávky v roku 1961, z dôvodu pomaly sa zhoršujúceho stavu mostu, uplynutia jeho 15 ročnej lehoty, obmedzeniu premávky vozidiel s hmotnosťou nad 12 ton a postupného zahusťovania dopravy na dovtedy jedinom dunajskom moste na území vtedajšieho Československa. Zrušenie električky malo byť len dočasné, avšak doprava sa nakoniec neobnovila. Električkové koľaje boli odstránené z vozovky až na jar 1968,
[[Súbor:Starý most Bratislava odstranovanie.jpg|náhľad|Demontáž mosta]]
Železničná doprava na jednokoľajovej trati železničnej časti mostu slúžila až do roku 1983, keď boli vlaky presmerované na Prístavný most. Pri rekonštrukcii mostu v roku 1984 bola postupne odstránená železničná trať najprv na petržalskej strane, avšak na moste bola zachovaná kvôli pôvodne plánovanej rýchlodráhe, ktorá mala pokračovať po pôvodnej železničnej trati po vtedy zrušenú vlakovú stanicu [[Železničná stanica Bratislava-Nivy|Bratislava - Nivy]]. Pri rekonštrukcií mostu sa na cestnej časti vymenila pôvodná mostovka za betónovú a vymenili sa pôvodné mostné polia na staromestskej a petržalskej strane z roku 1890 za nové. Plánovaná výstavba petržalskej rýchlodráhy bola v roku 1985 zastavená a postupne odstránili na staromestskej strane zvyšnú časť trate od mostu až po miesto bývalej stanice Bratislava - Nivy. Po politickom prevrate v novembri 1989 bol most v roku 1990 premenovaný na súčasný názov - Starý most.
V priebehu nasledujúcich rokov bol most priebežne udržiavaný vo využívateľnom stave, ale výmena pôvodnej mostovky v roku 1984 za novú betónovú sa stala pre most osudným, keďže pod náporom hustej dopravy začal výrazne klesať. Od [[31. decembra]] [[2008]] bol uzavretý pre individuálnu dopravu a zostala tu zachovaná len premávka MHD, od [[15. mája]] [[2010]] sa pre kritický stav uzavrel aj pre MHD a rovnako aj pre chodcov a cyklistov. V priebehu toho roku začali rekonštrukčné práce, počas ktorých bola vykonaná sanácia mostných pilierov a odstránila betónová mostovka vážiaca 28 ton. V roku 2011 bola vzhľadom na
== Prestavba ==
2. decembra 2013 o 8:15 sa most pre verejnosť definitívne uzavrel a započala sa demontáž mostu a dvoch pôvodných pilierov, ako aj výstavba nového
S vysúvaním novej konštrukcie mostu sa začalo v marci 2015 z petržalskej strany a súbežne dostáva aj šedo-zelený náter. Predbežný plán dokončenia mostu je plánovaný na október 2015. Nový most bude slúžiť električkovej doprave a v prípade potreby ho tiež budú môcť využiť záchranné zložky. Električková trať bude na súčasnú sieť napojená na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]] (zároveň bude zdvojkoľajnená existujúca trať na [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrovej]]), na petržalskej strane bude vedená v prvej etape po [[Jantárová cesta (Bratislava)|Jantárovú cestu]], neskôr sa plánuje predĺženie do [[Janíkov dvor|Janíkovho dvora]] na juhu Petržalky. Električková trať bude vybudovaná ako tram-train s dvomi rozchodmi a v budúcnosti by mala umožniť podľa potreby aj prevádzku duálnych vozidiel, ktoré by mohli prechádzať z električkovej siete na železničnú a naopak.
Oficiálne práce na moste skončili už 15. decembra 2015, ale na moste sa pracovalo ešte aj potom. Práce na viac než stovke objektov mali byť podľa mesta
== Referencie ==
|