Georges Bataille: Rozdiel medzi revíziami

'''Georges Bataille''' (* [[16. september]] [[1897]], [[Billom (obec)|Billom]], [[Francúzsko]] – † [[9. júl]] [[1962]], [[Paríž]]) bol francúzskoyfrancúzsky [[filozof]] a [[spisovateľ]], pôvodne patril k surrealistickému hnutiu. V nadväznosti na [[Nietzsche]]ho kritizoval systémovo orientovanú filozofiu, hlavne [[Hegel]]a. Hlavným motívom jeho myslenia a písania je dualizmus medzi oblasťou účelovoracionálej produktivity a oblasťou márnotratnosti odmietajúcej akýkoľvek účel.

Narodil sa v Billome. Ako píše v dodatkoch k svojej novele [[Príbeh oka]], jeho otec bol bol ochrnutý a vyžadoval si neustále pozornosť rodiny, a už svojho syna Georgesa splodil ako slepý. Bataille sa sám opisoval ako problémové dieťa, ktoré takmer vylúčili zo strednej školy. Napriek tomu, že bol vychovávaný v ateistickom prostredí, krátko po začiatku prvej svetovej vojny a smrti otca sa rozhodol stať sa katolíckym kňazom. Roku [1922], krátko pred vysvätením, však prehodnotil svoju vieru. Väčšinu svojho života bol zamestnaný v Parížskej národnej knižnici, kde pracoval so zbierkami medailónov.

Založil a viedol mnoho čitateľských krúžkov, sám písal spisy o mysticizme v ekonómii, poézii, filozofii, umení, erotike. Často vydával svoje knihy pod rôznymi pseudonymami, a niektoré jeho knihy boli zakázané. Cítil sa byť priťahovaný k surrealistom, bol ovplyvnený Hegelom, Marxom a najmä Nietzschem, ktorého vo obhajoval počas druhej svetovej vojny, kedy sa proti tomuto filozofovi zdvihla vlna nevôle, nakoľko bol vo Francúzsku považovaný za nacistického filozofa.

Bol fascinovaný aktom obetovania ľudského života a založil tajnú spoločnosť ''Acéphale'', ktorej symbolom bol bezhlavý muž. Hovorí sa, že táto skupina sa schádzala v lesoch za Parížom, kde jej členom boli prednášané výňatky z diel Nietzscheho, markíza de Sadeho či rôzne pornografické spisy nad obsahom ktorých mali členovia meditovať. Podľa legendy sa členovia Acéphalu dohodli, že jeden po druhom sa navzájom obetujú, a hoci mnohí sa hlásili ako dobrovoľné obete, nenašiel sa nikto kto by sa zhostil úlohy kata.

Bol dvakrát ženatý.

Jeho snáď najznámejším dielom je jeho debut z roku [[1928]], krátka novela vydaná pod menom "Lord Auch" (Lord Dohajzlu) známa ako Príbeh Oka. Hoci toto dielo bolo zväčša čítané ako pornografické dielo, neskoršie analýzy, ako aj Bataillove dodatky odhalili, že toto sčasti autobiografické dielo pod oplzlým povrchom skrýva filozofickú a psychoanalytickú hĺbku. V tomto diele autorov rozvíja metafory oka, vajca, slnka, zeme a semenníkov, ktoré neskôr objasnil vo svojich iných dielach.

* ''Oeuvres completes, zv. 1-12'', [[1970]]- – [[1988]]