Náboženstvo: Rozdiel medzi revíziami

3. rad: [[budhizmus]] – koleso Dharmy (Dharačakra), [[sikhizmus]] – Khanda, [[Džinizmus]] – Svastika (slnečný symbol, Thorov kríž/kladivo), [[Džinizmus]] – Ahinsa alebo Ahimsa<br />

4. rad: Ayyavali, Trojitá Bohyňa, "delový kríž" alebo "železný kríž", Swarga alebo "slovanský kríž" alebo "ruky boha" ]]

 

Tento vzťah si človek vytvára na základe zemepisného a kultúrneho rámca, v ktorom sa nachádza. O jeho rozmanitosti svedčia nespočetné náboženské predstavy na celom svete. V súčasnosti nie sú náboženské predstavy ľudí natoľko viazané zemepisnou polohou a tradíciou z dôvodu jednoduchého šírenia náboženského myslenia po celom svete.

 

Náboženstvo zväčša nemá statický charakter, hoci [[dogma]]tické predstavy niektorých náboženských smerov sa ho snažia do istej miery zachovať. Jednotlivé náboženské systémy prechádzajú rôznymi metamorfózami, od jednoduchých, antropomorfných predstáv [[polyteizmus|polyteistických]] [[kmeňové božstvá|kmeňových božstiev]] až k predstavám Boha v [[monoteizmus|monoteistických náboženstiev]], v prípade niektorých východných náboženstiev dokonca k systémom, v ktorých predstava Boha úplne absentuje. Z tohoto hľadiska znie pojem náboženstvo zavádzajúco, no vo všeobecnosti sa týka akéhokoľvek vzťahovania sa človeka k [[nadprirodzeno|nadprirodzenu]], ktorého prítomnosť je pociťovaná prostredníctvom [[náboženská skúsenosť|náboženskej skúsenosti]]. Náboženská skúsenosť je predmetom [[mysticizmus|mysticizmu]]. K veľkým náboženským systémom sa zväčša viaže posvätná literatúra, v ktorej sú obsiahnuté predstavy o priebehu stvorenia sveta a ľudí, predstavy o posmrtnom živote, obsahuje morálne normy a hodnotové rebríčky. Poskytuje tak veriacemu človeku komplexný pohľad na svet. Pre mnohých religióznych ľudí podáva náboženstvo a náboženské písomnosti vysvetlenie zmyslu a smerovanie ich existencii.