František Borgia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 13:
 
== Životopis ==
Pochádzal z rodiny miestneho vojvodu. Vysoké spoločenské postavenie mu okrem toho zaisťoval i fakt, že bol pravnukom pápeža [[Alexander VI.|Alexandra VI.]] a vnukom aragónskeho kráľa [[Ferdinand VII. (Aragónsko)|Ferdinanda VII.]] Príslušnosť k rodu [[Borgiovci|Borgia]], ktorý i keď neoplýval veľmi dobrou povesťou, mu zaistila dobré spoločenské postavenie a vzťahy. Vďaka nim, po skončení štúdií, bol ako osemnásťročný prijatý na cisárskom dvore [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], ktorý ho menoval [[Katalánsko|katalánskym]] vicekráľom. Františkovu sľubnú kariéru prerušila otcova smrť. Ujal sa otcových pozícií - v roku [[1543]] sa stal vojvodom z Gandie. O tri roky ho postihla i osobná tragédia; v roku [[1546]] mu zomrela manželka Eleonora de Castro, ktorá mu zanechala osem detí.
 
Táto životná rana ho primäla k zmene životnej orientácie. Vzdal sa majetkov i vojvodského titulu v prospech najstaršieho syna (súčasne materiálne zabezpečil i ostatné deti) a vstúpil do jezuitského rádu. V roku [[1551]] bol vysvätený za kňaza a stal sa zástupcom rádu pre Španielsko a Portugalsko. V tejto funkcii sa podieľal na zakladaní rádových kolégií a kláštorov. V roku [[1561]] ho povolali do Ríma a o štyri roky neskôr bol menovaný v poradí tretím generálom jezuitského rádu. Tu sa naplno prejavila jeho zanietenosť pre duchovné veci. V Ríme pomáhal založiť a riadiť Rímske kolégium, zriadil novú cirkevnú provinciu v Poľsku, nové kolégiá vo Francúzsku, pomáhal organizovať misijné cesty na novoobjavené územia Južnej a Severnej Ameriky. V čase morových epidémií pomáhal chudobným (duchovne i finančne).