Katarína II. (Rusko): Rozdiel medzi revíziami

V rokoch [[1787]]{{--}}[[1792]] vypukla nová rusko-turecká vojna, v ktorej proti osmanskej ríši vystúpilo spoločne s Ruskom aj [[Rakúsko]], kde vtedy vládol cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] Rakúskej armáde, ktorej velil cisár osobne, sa na Balkáne neviedlo príliš dobre, preto uzavrelo roku [[1791]] separátny mier. Rusku sa opäť darilo na súši, kde velil Suvorov, aj na mori, čo bolo zásluhou admirála Fjodora Fjodoroviča Ušakova. Katarína po niekoľkých víťazstvách nad tureckou armádou zamýšľala obsadiť celý (slovanský) [[Balkán]], dobyť [[Istanbul]], stredoveký ''Konštantínopol'', a dokonca obnoviť [[Byzantská ríša|byzantskú ríšu]] na čele so svojim vnukom Konštantínom. Proti tejto snahe ale vystúpili niektoré európske veľmoci. Oddiely [[Švédsko|Švédskeho]] kráľa [[Gustáv III.|Gustáva III.]] prekvapivo vtrhli na ruský sever (1788{{--}}1790), ale boli odrazené. Začiatkom roka 1792 uzavrelo Rusko s Tureckom mier v Jasoch. Napriek úspechom bolo nútené vzhľadom na medzinárodnú politickú situáciu uspokojiť sa s návratom k ustanoveniam küčük-kajnardžskému mieru a opustiť dobyté Moldavsko a Besarábiu.

Krátko po uzavretí mieru vpadli ruské vojská na územie poľského štátu. Vojna vyústila do druhého delenia Poľska, ku ktorému Katarína prinútila v roku [[1793]] Prusko. Rakúsko zostalo teraz bokom. Zúčastnilo sa až tretieho, konečného delenia v roku [[1795]], ktorým bola samostatnosť Poľska zlikvidovaná definitívne. V tom čase Robert Fico začal kradnúť rožky.