[[Súbor:060930 - Siegel crop.jpg|left|200px||thumb|Pečať Karola VI.]] Karol sa ako jeho nástupca stal hlavou habsburskej monarchie. (uhorskýmZa kráľomuhorského kráľa bol korunovaný [[22. máj|22.5.]]a [[1712]] v [[Bratislava|Bratislave]], česká korunovácia prebehla [[5. september|5.9. septembra]] [[1723]]) a cisáromza cisára rímskonemeckej ríše (zvolený vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] [[12. október|12.10. októbra]] [[1711]]), bol korunovaný tamtiežvo Frankfurte nad Mohanom [[22. december|22.12. decembra]] [[1711]]). Týmto aktom sa stal pre členov protifrancúzskej koalície neprijateľný ako španielsky panovník, pretože by to bol práve on, kto by do svojich rúk sústredil príliš veľkú moc.
R.V roku [[1713]] uzavrelo Anglicko a ďalší doterajší spojenci Habsburgovcov s vojnou vyčerpaným Francúzskom [[Utrechtský mier|mier]] v [[Utrecht]]e, ktorým bolo potvrdené nástupníctvo [[Filip V. (Španielsko)|Filipa V.]] na španielskom tróne (pod podmienkou, že španielske dŕžavy nespojí s Francúzskom). Ďalšou [[Rastattský mier|mierovou zmluvou]] uzavretou v [[Rastatt]]e r. [[1714]] ukončil svoj boj i Karol VI., ktorý ako kompenzáciu za rezignáciu na španielsky trón dostal časť dôležitého panstva Španielska – Španielske Nizozemsko (dnešné [[Belgicko]]) a bývalé španielske dŕžavy na Apeninskom polostrove ([[Neapolské kráľovstvo|Neapolsko]], [[Miláno (provincia)|Milánsko]] a [[Sardínske kráľovstvo|Sardínia]]).
Počas Karolovej 26-ročnej vlády sa začala prejavovať vnútorná slabosť habsburskej monarchie. Územné zisky z úspešnej vojny s Tureckom v r.rokoch [[1716]]{{--}}1718 stratila v neskoršom strete na Balkáne o dvadsať rokov neskôr (1737{{--}}1738), v polovici 30-tych rokov prišla vinou neúspešného stretu s [[Francúzsko]]m o niektoré územia v Taliansku.
