Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
nadpisy s rokmi a doplnenie |
prepísaný úvod |
||
Riadok 26:
'''Karol I. Róbert''' z Anjou (* [[1288]], [[Neapol]], [[Taliansko]] – † [[16. júl]] [[1342]], [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]], [[Maďarsko]]) bol uhorský kráľ v rokoch [[1301]]/[[1307]]/[[1308]]{{--}}[[1342]]. Korunovaný bol v máji [[1301]], [[15. jún]]a [[1309]] a [[27. august]]a [[1310]].
▲Proti jeho dosadeniu na trón protestovali ďalší uchádzači. Aj keď bol ešte dieťa, keď ho jeho starý otec [[Karol II. (Neapol)|Karol II.]] v roku [[1300]] poslal do Uhorska, mohol sa Karol chopiť moci pred svojimi protivníkmi a nasledovalo dlhé obdobie vnútorných rozporov. Uhorskí magnáti mu odovzdali korunu v roku [[1301]], ale aj napriek tomu bol korunovaný mnohokrát, pretože [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskú korunu]] odobral [[Václav III.|Václavovi III.]] sedmohradský [[Ladislav Kán]] a nechcel ju vydať. V roku [[1309]] ho preto korunovali náhradnou korunou a v roku [[1310]] v [[Székesfehérvár|Stoličnom Belehrade]] [[uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskou korunou]]. Aj tak ho ale uznala za kráľa len časť [[šľachta|šľachty]], tí najmocnejší oligarchovia ho nepodporovali. Vtedy nastalo rozhodnutie zlomiť ich moc a známe obdobie sporov s [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšom Čákom Trenčianskym]] a [[Omodejovci|Omodejovcami]] sa mohlo začať. Po ich porážke získal podporu mnohých ďalších šľachticov, ale až smrť Matúša Čáka mu otvorila bránu k zjednoteniu Uhorska.
Karol I. uskutočnil
== Nárok na uhorský trón ==
Jeho otec bol najstarším synom [[Karol II. (Neapolsko)|Karola II. Neapolského]]. Jeho manželka [[Mária Uhorská (1257 – 1323)|Mária Uhorská]], bola dcérou uhorského kráľa [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefan V.]], ktorý bol [[Arpádovci|Arpádovec]]. Keď v Uhorsku, v roku 1290, zomrel jej brat, [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislav IV.]] vzniesla nárok na uhorský trón pre svojho syna. Maďarskí [[Prelát|preláti]] a veľmoži si však vybrali jej bratranca [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III]]. Namiesto toho, aby sa vzdala nároku, po smrti svojho syna v roku 1295, preniesla nárok na svojho vnuka. Stará matka a starý otec [[Karol II. (Neapolsko)|Karol II.]] ho teda nabádali aby sa chopil moci v Uhorsku pred svojimi protivníkmi. <!-- Aj preto, že jeho starý otec namiesto prvorodeného syna vybral za následníka treťorodeného čím vlastne Karola vydedil. -->Bol ešte dieťa, mal 12 rokov, napriek tomu sa mu to po dlhom období rozporov podarilo.
== Zápas o moc v Uhorsku (1300–1308) ==
Keď [[14. januára]] 1301 [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] zomrel, vymrela ním panovnícka dynastia [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Karola v [[Ostrihom]]e 13.mája 1301 [[arcibiskup]] [[Gregor Bicskei]] korunoval náhradnou korunou, pretože [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanská koruna]] bola v rukách jeho protivníkov. Uhorský snem neuznal jeho vládu a na trón presadzoval [[Václav III.|Václava III.]], syna českého kráľa [[Václav II.|Václava II.]] z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]]. Mladý [[Václav III.|Václav III]]. (11 ročný) súhlasil so zvolením a zásnubami <!-- iný zdroj: zasnúbení boli od februára 1298 -->s dcérou
Po korunovácii
Uhorský snem však ešte stále neuznal Karola za kráľa. V auguste [[1305]] Václav III., teraz už ako 16 ročný český kráľ (po smrti svojho otca v júni 1305), prenechal uhorskú korunu [[Oto III. (Bavorsko)|Ottovi III.,]] vojvodovi bavorskému, ktorý bol vnukom uhorského kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] Otto si prišiel pre svätoštefanskú korunu, ktorú mu nasadil vesprémsky a čanádsky biskup [[6. decembra]] 1305. Ale ani Otto nebol schopný vládnuť. V priebehu roku [[1306]] sa Karol zmocnil [[Ostrihom]]u, [[Spišský hrad|Spišského hradu]], [[Zvolen]]a a [[Budín]]a.
V júni [[1307]] Otto III. navštívil mocného [[Ladislav Kán|Ladislava Kána]] Sedmohradského, ale ten ho uväznil. [[10. októbra]] 1307 Uhorský snem na zhromaždení ustanovil Karola Róberta kráľom Uhorska, no najmocnejší šľachtici [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]], [[Omodej Aba|Aba Omodej]] a Ladislav Kán ho neprestali ignorovať. Ku koncu roka prepustil Ladislav Kán Otta III., ktorý opustil krajinu. Ladislav odmietal vydať Karolovi uhorskú korunu, bez ktorej nemohol byť právoplatným uhorským kráľom. Po tomto zhromaždení bola potvrdená teória o nedotknuteľnosti kráľa a [[biskup]] vyzval Ladislava Kána, aby vydal uhorskú korunu, ten však výzvu odmietol. Pápežský legát dal teda korunovať Karola novou korunou arcibiskupom Tomášom z Ostrihomu [[15. júna]] [[1309]]. Konečne pod hrozbami pápežského legáta Ladislav Kán vydal korunu a Karol Róbert bol, už tretí raz, korunovaný [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskou korunou]] za uhorského kráľa, a to [[27. augusta]] [[1310]] znova arcibiskupom z Ostrihomu.
== Súboje so šľachtou (1308–1323) ==
Řádek 96 ⟶ 98:
== Rodina ==
Bol jediným synom [[Karel I. Martel|Karola I. Martela]] z Anjou a [[Klementína Habsburská|Klementíny Habsburskej]].
* otec [[Karol Martel z Anjou|Karol Martel]] z dynastie Anjouovcov, [[Salerno|salernský]] princ
* matka [[Klementína Habsburská]], dcéra
* 1. manželka [[Mária Ruriková]] († po [[1309]]), dcéra haličského kniežaťa Leva
* 2. manželka [[Mária Piastovská]] († [[1317]]), dcéra bytomského kniežaťa Kazimíra
|