Mariánska priekopa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d oprava
Riadok 29:
Bola prvýkrát objavená v roku [[1951]] Britskou výskumnou loďou ''Challenger II''<ref name="čeman"/>, ktorá dala názov najhlbšej časti priekopy – [[Priehlbina Challenger|Challengerskej priehlbiny]]. Meraním času odrazu zvuku od dna priekopy [[sonar]]om namerali na Challengeri II hĺbku {{m|10900|m}} (11° 19' N, 142° 15' E). Vzhľadom na presnosť metódy merania a ich opakovaní oficiálne oznámili opatrnejšiu hodnotu: {{m|10863|m}}. Následné merania v 1984, uskutočnené japonskou expedíciou pod záštitou UNESCO, upresnili maximálnu hĺbku priekopy na 10 924 ± {{m|10|m}}.<ref name="čeman"/>
 
[[23. január]]a [[1960]] (13:06) sa [[Don Walsh]] a [[Jacques Piccard]] ponorili v batyskafe Námorníctva Spojených štátov amerických ''Trieste'' na dno priekopy.<ref name="čeman"/> Na dne priekopy tlak dosahoval hodnoty 108,6 mPaMPa. Výskumníci Jacques Piccard a Donald Walsh boli v guľatej pozorovacej kabíne so stenami hrubými {{cm|13|m}}, kvôli ochrane pred enormným tlakom. Ponor trval 4 hodiny a 48 minút. Výnor na hladinu trval 3 hodiny a 15 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Choi
| meno = Charles Q.