Sokrates: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
šablóna |
→Úvodná sekcia: wl |
||
Riadok 14:
'''Sokrates''' alebo '''Sókrates''' alebo '''Sókratés''' ([[starogréčtina|starogr.]] <span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Σωκράτης</span> – Sókrates/iný prepis: Sókratés, * asi [[469 pred Kr.]], [[Atény]] – † [[399 pred Kr.]], Atény) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]], tvorca osobitného štýlu/typu filozofovania, ktoré sa opiera o [[dialóg]].
Bol synom [[sochárstvo|sochára]] Sofroniska a babice Fainarety. Sokrates sa spočiatku zaoberal [[filozofia prírody|filozofiou prírody]] a [[matematika|matematikou]], ktorú zanechal pravdepodobne pod vplyvom [[Anaxagoras z Klazomen|Anaxagora]]. Sokrates si v Aténach získal značnú autoritu; jej posilnením bola aj odpoveď delfskej veštkyne, ktorá ho uznala prinajmenej za veľmi múdreho. To ho ešte viac pripútalo k Aténam, k aténskej kultúre a k duchovnému životu, ktorého prejavom bola v tých časoch činnosť sofistov. A oni boli – i keď nepriamo – aj jeho prvými učiteľmi [[dialektika|dialektiky]] a metódy filozofovania. Tu v Aténach Sokrates pôsobil ako [[morálka|moralista]] a [[politika|politik]], pokúšal sa o reformu [[demokracia|demokratického]] zriadenia, ktoré odsudzoval, a tomuto cieľu mala slúžiť aj jeho metóda a filozofia.
Opozícia proti vtedajšej aténskej demokracii bola príčinou procesu proti Sokratovi, ba aj rozsudku smrti nad ním. Zmyslom Sokratovho obvinenia bolo, aby zanechal svoje provokatívne verejné prejavy, a súčasne presvedčil aténskych občanov, že nová vláda má pevnú ruku v otázkach zákona a poriadku. Keby Sokrates uznal vinu, mohol žiť ďalej ako radový občan bez trestu. Sokrates sa však rázne hájil, karhal svojich žalobcov a prehlásil, že samotný boh ho zoslal aby sa venoval filozofii a aby ju učil. Následne sa ho sudca opýtal aký trest by mal dostať, Sokrates zosmiešnil sudcu s návrhom smiešne nízkej pokuty vo výške 30 nim. Pobúrený sudca však potom rozhodol, že jeho
trest bude smrť vypitím čaše bolehlavu. Za tento trest hlasovalo dokonca viac osôb ako sa ich predtým vyjadrilo pre vinu Sokrata. Sokratov súd, smrť a aj posledná reč sú zachytené v Platónových dialógoch APOLOGIE (OBRANASOKRATOVA), KRITON a FAIDON.<ref>STOKES, P. Malé album velkých myslitelů: stručně a přehldně o významných osobnostech světové filozofie. Praha: Brána, 2007. ISBN 978-80-7243-313-1.</ref>
Sokrates nezanechal písané dielo, jeho filozofia je známa z [[Platón]]ových dialógov, zo Spomienok [[Xenofon]]ta a z krátkych zmienok u [[Aristoteles|Aristotela]]. Jeho najznámejší výrok bol <span lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'" xml:lang="grc">οἶδα ουδὲν εἰδώς</span> ([''oida ūden eidōs''] – „viem, že nič neviem“). Tento výrok sa dá vyjadriť tak, že človek nikdy nie je taký múdry, aby sa nemohol dozvedieť niečo viac.
| |||