David Livingstone: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
|||
Riadok 19:
Po prečítaní [[Karl Gützlaff|Gützlaffovej]] výzvy pre lekárskych misionárov z Číny v roku 1834, začal šetriť peniaze a v roku 1836 nastúpil na Anderson's College (dnes [[University of Strathclyde]]) v [[Glasgow]], popri čom navštevoval prednášky z Gréčtiny a teológie na [[University of Glasgow]]. <ref name=u></ref> Navštevoval tiež bohoslovecké prednášky, ktoré viedol [[Wardlaw]] - toho času vodca intenzívnej kampane proti otroctvu. V štúdiu pokračoval v Londýne na Charing Cross Hospital Medical School (v rokoch 1838 - 1840), kde medzi jeho navštevované kurzy patrila lekárska prax, pôrodníctvo a botanika. Tiež podstúpil misionársku prípravu pod záštitou [[London Missionary Society]].
Livingstone dúfal, že sa dostane do [[Čína|Číny]] ako misionár, tieto plány ale znemožnila prvá [[Ópiové vojny|ópiová vojna]]. V roku 1840, počas svojich lekárskych štúdií v Londýne,
==Pôsobenie v južnej a strednej Afrike==
Riadok 29:
===Expedícia na Zambezi===
Britská vláda súhlasila s financovaním výpravy a Livingstone sa vrátil do Afriky ako hlava expedície s cieľom skúmať prírodné zdroje juhovýchodnej Afriky a otvoriť rieku [[Zambezi]] pre lodnú dopravu. Bohužiaľ sa ukázalo, že tok je úplne nepriechodný pre lode kvôli
Expedícia ako prvá dosiahla jazero [[Malawi]] a preskúmali ho v nedostačujúcom člne. V roku 1862 sa vrátili k pobrežiu a čakali na príchod parného člna špeciálne navrhnutého tak, aby mohol plávať na jazere [[Malawi]]. Spoločne s loďou prišla aj Livingstonova manželka Mary, dcéra Roberta Moffata, avšak 27. apríla 1862 umrela na maláriu. Livingstone vo výprave pokračoval, no pokusy o splav rieky [[Ruvuma]] zlyhali z dôvodu neustáleho zanášania vodných kolies. Livingstonea asistenti postupne opúšťali alebo umierali. <ref name="Wright">{{Cite book |last=Wright |first=Ed |title=Lost Explorers|publisher=Murdock Books|year=2008 |isbn=978-1-74196-139-3}}</ref> Nakoniec sa vracia do Londýna v roku 1864 po tom ako vláda expedíciu pre pretrvávajúce neúspechy odvolala. Livingstone bol v dobovej tlači ostro kritizovaný čo mu značne sťažilo financovanie ďalších prieskumov v Afrike. Avšak John Kirk, Charles Meller, a Richard Thornton, vedci menovaní k práci a Livingstonea, priniesli rozsiahli botanický, geologický a etnografický materiál. <ref name="Wright"></ref>
Riadok 37:
V januári 1866, sa Livingstone vrátil do [[Afrika|Afriky]], tentoraz do [[Zanzibar|Zanzibaru]], odkiaľ sa vydal hľadať zdroj rieky [[Níl]], o ktorom predpokladal, že sa nachádza južne od Viktóriinho jazera. Zhromaždil skupinu oslobodených otrokov, s ktorými vyrazil od ústia rieky [[Ruvuma]]. Spoločníci ho postupne opúšťali, vysilený a chorý Livingstone dorazil 8. novembra 1867 k jazeru [[Mweru]], odkiaľ postupoval na juh. Stal sa prvým Európanom, ktorý dorazil k jazeru [[Bangweulu]]. Rieku [[Lualaba]] potom chybne označil za časť Nílu (v skutočnosti sa spája s riekou [[Kongo (rieka)|Kongo]]).
Rok 1869 zastihol Livingstonea v chatrnom stave. Bol zachránený arabskými obchodníkmi, ktorí mu dali lieky a odniesli na svoje stanovište. <ref>[http://www.gutenberg.org/files/17024/17024-h/17024-h.htm Project Gutenberg: ''The Last Journal of David livingstone'', website] accessed 24 May 2012.</ref> V marci 1869 Livingstone trpí zápalom pľúc, prichádza do Ujiji, osady na východnom pobreží jazera [[Tanganika]], kde zisťuje že mu ukradli zásoby. Dostáva choleru a tropické vredy na nohách, je nútený spoľahnúť sa na otrokárov, aby ho dostali do Bambarou, kde ho zastihlo obdobie dažďov. Podľa Livingstoneovho
===Prínos pre geografiu===
| |||