The House of the Rising Sun: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Riadok 28:
Niekdajší žiak a priateľ Toma Ashleya [[Roy Acuff]], tiež nahral túto pieseň pod názvom „Rising Sun“.<ref name="folkwayslinernotes"/> V roku 1941 nahral svoju verziu tejto piesne aj [[Woody Guthrie]]. V nahrávke z roku 1947, ktorú vyrobil [[Josh White]] a vyšla v roku 1950 u vydavateľa [[Mercury Records]], sú nové slová a hudba, ktoré boli následne spopularizované vo verziách od mnohých iných neskorších umelcov. Dve verzie balady pod rôznymi názvami nahral americký folkový a [[blues]]ový hudobník [[Lead Belly]]: „In New Orleans“ (1944) a „The House of the Rising Sun“ (1948).
 
V roku 1957 nahral „The House of the Rising Sun“ pre [[Elektra Records]] americký folkový spevák [[Glenn Yarbrough]]. Koncom 40., respektíve začiatko 50. rokov 20. storočia táto pieseň vyšla aj na albume folkovej skupiny [[The Weavers]], pre [[Folkways Records]] ju nahral v roku 1958 [[Pete Seeger]]. Reedícia Seegerovej nahrávky vyšla v roku 2009 pod vydavateľom [[Smithsonian Folkways]].<ref name="folkwayslinernotes"/> V roku 1959 na svoj album ''Balladeer'' túto skladbu pod názvom „New Orleans“ nahral Američan [[Frankie Laine]]. Americký herec, komik a producent, [[Andy Griffith]], nahral pieseň „The House of the Rising Sun“ v roku 1959 na kompiláciu ''[[Andy Griffith Shouts the Blues and Old Timey Songs]]''. V roku 1960 si pridala nahrávku tejto skladby na [[Joan Baez (album)|svoj debutový album]] vtedy začínajúca pesničkárka [[Joan Baezová]]. Túto pieseň hrávala na koncertoch počas celej svojej hudobnej kariéry. Na svoj [[Miriam Makeba (album)|eponymný album]] nahrala v roku 1960 túto pieseň pod názvom „House of the Rising Sun“ aj [[Miriam Makebová]]. Na svoj [[Bob Dylan (album)|debutový album]] nahral túto pieseň koncom roku 1961 aj [[Bob Dylan]] a vydal ju v marci roku 1962. Toto vydanie Dylan komentoval, že pieseň prebral od pesničkára [[Dave Van Ronk]]a. V dokumentárnom filme ''[[No Direction Home]]'' sa Van Ronk vyjadril že keď mal v úmysle nahrať pieseň, Dylan mu skopíroval jeho verziu a tak aj on čoskoro nahral tútp pieseň na svoj album ''[[Just Dave Van Ronk]]''. Američanka [[Nina Simone]] nahrala svoju prvú verziu tejto piesne na album ''[[Nina at the Village Gate]]'' v roku 1962. V októbri roku 1964 nahral pre americké turné francúzsku verziu nahrávky na [[singel (hudba)|singel]] s názvom „Les portes du pénitencier“ [[Johnny Hallyday]]. Nahrávka sa vo Francúzsku dostala ''[[Billboard]]'' Top&nbsp; 10. V roku 1965 pieseň v španielskej verzii pod názvom „La casa del sol naciente“ nahrali na rovnomenný album kolumbijskí rockoví hudobníci [[Los Speakers]]. Z tohto albumu predali 15&nbsp; tisíc kusov a získali zaň [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|striebornú certifikáciu]]. Skupina [[The Chambers Brothers]] v roku 1970 nahrala pieseň „The House of the Rising Sun“ na svoju kompiláciu ''Feelin' The Blues''.
 
== Verzia The Animals ==
Riadok 63:
}}
=== Pozadie vzniku ===
V jednom interview sa [[Eric Burdon]] vyjadril, že pieseň „The House of the Rising Sun“ prvýkrát počul v nejakom klube v anglickom [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]]. Spieval ju tam folkový spevák z [[Northumbria|Northumbrie]], [[Johnny Handle]]. Skupina [[The Animals]] bola vtedy na turné spolu s [[Chuck Berry|Chuckom Berrym]] a Eric si vybral túto pieseň, lebo sa mu zdala dostatočne výrazná.<ref name="BBC Radio 4 program 18 Jan 2008">[[BBC Radio 4]] program 18 January 2008</ref> Toto interview vyvracia tvrdenie, že The Animals mali inšpiráciu od [[Bob Dylan|Boba Dylana]]. Kapela zo skladby urobila veľký hit až natoľko, že Dylanova verzia bola označovaná za jej [[coververzia|coververziu]].
 
=== Kompozícia ===
Verzia piesne od The Animals rozpráva príbeh z pohľadu ženy vedenej do degradovaného života s mužom, ktorého otec je hazardný hráč a opilec. Je to v protiklade v porovnaní s predošlými zamilovanými verziami. Skupina hrala na turné „House of the Rising Sun“ v závere vystúpenia ako posledné číslo predtým ako na nich nadviazal Chuck Berry.<ref name="burdon1986">[[Eric Burdon]], ''I Used to Be an Animal, but I'm All Right Now'', Faber and Faber, 1986, pp. 60- – 62.</ref> Odlišovali sa tak od neho ako tvrdší rockeri. Tým, ako si skladbou získavali búrlivú odozvu publika presviedčali producenta [[Mickie Most|Mickieho Mosta]], že v tomto prípade ide naozaj o potenciálny hit<ref name="burdon1986"/> a navštívili malé nahrávacie štúdio v londýnskej štvrti [[Kingsway (London)|Kingsway]]<ref name="burdon1986"/> kde pieseň nahrali. Nahrávanie sa konalo v jediný deň 18. mája 1964.
 
Skladbu začína dnes už slávna gitara na ktorej [[Hilton Valentine]] hrá [[arpeggio]] v [[Molová stupnica|A mole]]. <ref>''[[Dirty Linen]]'', June/July 2006. Accessed 4 May 2007.</ref> Vystúpenie pokračuje Burdonovým kvílivým [[spev]]om,<ref name="marsh1001"/> ktorý býva označovaný aj ako „oduševnený“,<ref>Gina Vivinetto, [http://www.sptimes.com/2004/01/15/Weekend/Hot_Ticket__A_musical.shtml "More animal magnetism"], ''[[St. Petersburg Times]]'', 15 January 2004. Accessed 4 May 2007.</ref> no niekedy aj ako „typický hlboký štýl spevu, charakteristický pre [[North East England|severovýchodné pobrežie]] a uhliarov z [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]]“.<ref name="the age"/> O plný zvuk nahrávky sa stará [[Alan Price]], ktorý svojou hrou na elektrický [[organ]], [[Vox Continental]], vypĺňa jej zvukový priestor. Burdon skladbu neskôr komentoval, že „chcel nahrať pieseň, ktorá by sa vedela chopiť pozornosti ľudí...“<ref>{{Wayback |date=20070427235112 |url=http://www.rollingstone.com/news/story/6595967/house_of_the_rising_sun |title="House of the Rising Sun"}}, ''[[Rolling Stone]]'', posted 9 December 2004. Accessed 4 May 2007.</ref>
 
=== Vydanie piesne ===
Pieseň „House of the Rising Sun“ skupina The Animals nevydala na žiadnej zo svojich edícií [[štúdiový album|štúdiových albumov]], ktoré vyšli v Spojenom kráľovstve. Na Britských ostrovoch vyšla iba na [[singel (hudba)|singli]]. Oficiálne skladba vyšla vo svojej skrátenej, 2:58&nbsp; minútovej singlovej verzii, na ich albume ''[[The Animals (U.S. album)|The Animals]]'', ktorý vyšiel v Spojených štátoch v roku 1964. Plná, neskrátená 4:29&nbsp; minútová verzia skladby, bola v roku 1966 pridaná na ich komerčne veľmi úspešný [[kompilačný album]], ktorý vydali tiež iba pre USA pod názvom ''[[The Best of The Animals]]''. Plná verzia tejto piesne bola pridaná v roku 1966 aj na kompiláciu ''Mickie Most Presents British Go-Go''.<ref>[http://www.discogs.com/Various-Mickie-Most-Presents-British-Go-Go/release/3017487 Discogs: Various – Mickie Most Presents British Go-Go (MGM SE-4306)]</ref> Pieseň v roku 1965 v kompletnej verzii zaznela aj v britskom hudobnom filme ''[[Pop Gear]]'' (v USA ''Go Go Mania'').
 
=== Odozva vydania nahrávky ===
[[Dave Marsh]] označil verziu skladby „The House of the Rising Sun“ od skupiny [[The Animals]] za „historicky prvý [[folk-rock]]ový hit, ktorý prepojil prastaré tóny do nového života“.<ref name="marsh1001">[[Dave Marsh]], [http://www.lexjansen.com/cgi-bin/marsh_xml.php?fn=87 ''The Heart of Rock & Soul: The 1001 Greatest Singles Ever Made'', NAL, 1989. Entry #91.]</ref> Spisovateľ Ralph McLean z [[British Broadcasting Corporation|BBC]] to potvrdil slovami, že šlo o prvú folk-rockovú melódiu a označil ju „za revolučný [[singel (hudba)|singel]], ktorý navždy zmenil tvár modernej hudby“. Van Ronk je presvedčený, že táto verzia skladby je založená na jeho aranžmáne.<ref>Dave Van Ronk: The Mayor of MacDougal Street. ''Then, sometime in 1968, Eric Burdon and [[the Animals]] made a number-one chart hit out of the damn thing. Same arrangement. I would have loved to sue for royalties, but I found that it is impossible to defend the copyright on an arrangement.''</ref>
 
Pieseň „House of the Rising Sun“ sa stala transatlantickým hitom. Potom, ako sa v júli roku 1964 dostala na vrhol britskej hitparády [[UK Singles Chart|UK pop singles chart]], dostala sa v septembri toho istého roka v Spojených štátoch na vrchol rebríčka [[Billboard Hot 100]]. Bola to prvá nahrávka súvisiaca s [[Britská invázia|Britskou inváziou]], ktorá nemala spojitosť s kapelou [[The Beatles]].<ref>[http://www.rockhall.com/inductees/the-animals "The Animals"], [[Rock and Roll Hall of Fame]], 1994. Accessed 4 May 2007.</ref> Nahrávka sa stala pre kapelu The Animals prelomovým hitom a zároveň aj ich charakteristickým, tzv. „[[signature song]]om“.<ref>Muze article, [http://www.towerrecords.com/product.aspx?pfid=1013556 "Best Of The Animals (Abkco)"], [[Tower Records]]. Accessed 4 May 2007.</ref> Hitom nebola len v USA, ale dlho znela aj v ďalších krajinách. Známa bola aj pri táborákoch vtedajšieho [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], kde jej coveverziu naspieval spevák [[Jaromír Mayer]].<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=FrGo6P5pyRA YouTube: Jaromír Mayer - Dům U Vycházejícího slunce (Braník) ]</ref> či [[Karel Gott]] ako „Dům u Bílých bran“.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=PPBOK1QX-J4 YouTube: KAREL GOTT - DŮM U BÍLÝCH BRAN (House Of The Rising Sun)]</ref> Paradoxne v [[Írsko|Írsku]] sa pieseň tak výrazne neuchytila. Dosiahla tam v rebríčku desiatu priečku, no po týždni z neho vypadla. V tomto čase sa až do konca 70. rokov v Írsku najväčšej popularite tešili nadupané Írske tanečno-hudobné zoskupenia a [[blues-rock]]ové nahrávky boli skôr na okraji pozornosti publika.
 
Verzia tejto piesne od kapely [[The Animals]] je považovaná za klasiku britskej populárnej hudby. Americký žurnalista [[Lester Bangs]], ktorý písal aj pre časopis ''[[Rolling Stone]]'' ju označil za „brilantné stvárnenie“ a „nový štandard starej kompozície“.<ref name="bangs">[[Lester Bangs]], ''The British Invasion'', in ''The Rolling Stone Illustrated History of Rock & Roll'', 1980, p. 176.</ref> Skladba sa nachádza na 122.&nbsp; mieste zoznamu [[Rolling Stone’s 500 Greatest Songs of All Time]]. V [[The Rock and Roll Hall of Fame|rokenrolovej sieni slávy]] sa nachádza [[The Rock and Roll Hall of Fame's 500 Songs that Shaped Rock and Roll|medzi tými, ktoré formovali rokenrol]]. Asociácia [[RIAA]] umiestnila pieseň „House of the Rising Sun“ na 240.&nbsp; miesto zoznamu [[Skladby storočia|Skladieb storočia]]. Od roku 1999 je pieseň v sieni slávy ocenenia [[Grammy Award|Grammy]]. Od svojho vzniku sa nahrávka „House of the Rising Sun“ stala štandardom pre označenie [[oldies]] a rozhlasový formát klasickej rockovej piesne. V roku 2005 bola v hlasovaní na britskej televíznej stanici [[Channel Five]] na vrchole štvorky najlepších britských singlov všetkých čias.
 
=== Pieseň nahrali ===
* [[Eric Burdon]] -  – [[spevák|spev]]
* [[Chas Chandler]] -  – [[basová gitara]]
* [[Hilton Valentine]] -  – [[gitara]]
* [[Alan Price]] -  – [[organ|elektrický organ]] [[Vox Continental]]
* [[John Steel]] -  – [[bicie nástroje]]
* [[Mickie Most]] -  – producent
 
=== Predaj a certifikácie ===
Riadok 96:
V roku 1969 americká kapela z Detroitu,[[Frijid Pink]] nahrala psychedelickú verziu piesne „House of the Rising Sun“. Táto nahrávka sa stala v nasledujúcom roku medzinárodným hitom. Bola podstatne odlišná, v rýchlejšom tempe a ťažkým prebudeným zvukom gitary (Gary Ray Thompson) so všetkými zvukmi a efektami zvýrazňujúcimi jej zvuk: zvuková distorcia, fuzzing či využitie kvákadla („wah wah efekt“). Podkladom tohto ťažkého zvuku sú frenetické bicie nástroje v podaní Richarda Steversa a pulzujúca basová gitara.<ref>[{{Allmusic| class=artist| id=p17722/biography| pure_url=yes}} Frijid Pink entry], [[Allmusic]]. Accessed 19 May 2007.</ref>
 
Dňa 6. januára 1970 sa nahrávka dostala na 29. miesto hitparády amerického rádia WKNR a vydržala tam sedem týždňov. Po vydaní singla vo februári toho istého roku sa v rebríčku ''[[Billboard]]'' [[Billboard Hot 100|Hot 100]] debutovala na 73.&nbsp; mieste, no postupne sa do apríla vyšplhala na siedmu priečku. Pieseň mala celosvetový úspech: v Kanade bola jej nahrávka na&nbsp; 3. mieste, v Rakúsku tretia, v Belgicku šiesta, v Dánsku tretia, v Nemecku bol prvá, v Grécku a Írsku siedma, úspech zanamenal aj v Izraeli (#4), Holandsku (#3), Nórsku (#1), Poľsku (#2), Švédsku (#6), Švajčiarsku (#2), Spojenom kráľovstve (#4), ale aj v Austrálii (#14), Francúzsku (#36) a Taliansku (#54)... dňa 31. mája 1970 dostal singel za milión predaných nosičov od [[RIAA]] zlatú certifikáciu.
 
{{Certification Table Top}}
Riadok 103:
 
== Verzia od Jody Miller a Dolly Partonovej ==
Pieseň „House of the Rising Sun“ vyšla aj ako country nahrávky. Na americkom hudobnom trhu z nej svoje samostatné verzie nahrala aj [[Jody Millerová]], či [[ Dolly Partonová]]. Dolly ju vydala aj ako tretí singel k jej albumu ''[[9 to 5 and Odd Jobs]]''. V country rebríčku sa so singlom umiestnila na štrnástom mieste, v hlavnom popovom [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] bola na 77.&nbsp; mieste. Dolly Partonova s touto piesňou rada vystupuje aj na koncertoch.
 
== Verzia od Five Finger Death Punch ==
Riadok 110:
=== Ďalšie coververzie ===
V priebehu rokov bolo ne celom svete nahratých veľké množstvo coververzií skladby „The House of the Rising Sun“. Okrem spomenutých ich nahrali napríklad aj:
* 1944 -  – [[Leadbelly]] (''In New Orleans'') <ref>na singli ''Black Girl ([[Where Did You Sleep Last Night|Where Did You Sleep Last Night ?]])''</ref> (coververziu tejto nahrávky nahrala aj [[Nirvana]] na albume ''[[MTV unpluged]]'')
* 1941 -  – The Almanach Singers (účinkujú v nej: [[Woody Guthrie]], [[Pete Seeger]]…)
* 1964 -  – [[Bobby Fuller|Bobby Fuller Four]]<ref>na album ''Live Again'' (reedícia v roku 1984)</ref>
* 1965 -  – [[Marianne Faithfull]] na albume '' [[Come My Way]] ''.
* 1964 -  – [[The Supremes]] na album ''[[A Bit of Liverpool]]''
* 1967 -  – [[The Everly Brothers]]<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=292mbutZuvE YouTube: Everly Brothers - House Of The Rising Sun]</ref>
* 1970 -  – [[Jimi Hendrix]]<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=T36kQX3wRAo YouTube: House of rising sun - Jimi Hendrix]</ref>
* 1970 -  – [[The Doors]] <ref>[https://www.youtube.com/watch?v=CJ1oZVGmTr0 YouTube: House of the Rising Sun - The Doors]</ref>
* 1969 -  – [[Tim Hardin]] -  – na album ''[[Tim Hardin 4]]''
* 1972 -  – [[Alton Ellis]] -  – verzia [[reggae]] rasta, album ''[[Land Call in Africa]]''
* 1974 -  – kapela [[Geordie]] nahrala prepracovanú vokálnu verziu aj so spevákom [[Brian Johnson|Brianom Johnsonom]] (neskôr [[AC/DC]])
* 1978 -  – [[Santa Esmeralda]] (verzia disco)
* 1981 -  – [[Dick Dale]]
* 1982 -  – [[Demis Roussos]] s [[Vangelis]]om na albume ''[[Attitudes]]''.
* 1983 -  – [[Colette Magny]] na album ''[[Chansons pour Titine]]''
* 1984 -  – [[Misako Honjō]] na album ''Trigger''
* 1987 -  – [[David Johansen|Buster Pointdexter]]
* 1987 -  – [[Hank Williams, Jr.]]
* 1988 -  – [[Tangerine Dream]]
* 1988 -  – [[Andy Griffith]]
* 1990 -  – [[Eric Burdon]] a [[Robby Krieger]]<ref>''Live At The Ventura Beach California'' počas ich spoločného turné 1990</ref>
* 1990 -  – [[Tracy Chapman]]<ref>sur la compilation ''Rubaiyat  -  Elektra's 40th Anniversary''</ref>
* 1994 -  – [[Sinéad O’Connor]] singel „Fire on Babylon“
* 1995 -  – [[B. B. King]] a Mary Travers
* 1995 -  – [[Jon Bon Jovi]]
* 2001 -  – [[Wyclef Jean]]
* 2001 -  – [[Tori Amos]]
* 2002 -  – [[Toto]] na album ''[[Through the Looking Glass]]''
* 2006 -  – [[The Spencer Davis Group]]
* 2008 -  – [[Walls of Jericho]]
* 2010 -  – [[Muse]] – [[NME]] In Association With War Child Presents 1 Love
 
== Referencie ==
Riadok 146:
 
{{DEFAULTSORT:House Of The Rising Sun, The}}
 
[[Kategória:Single z 1964]]
[[Kategória:Single z 1970]]