Morský cicavec: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Na úpravu |
||
Riadok 1:
{{DISPLAYTITLE:Morské cicavce}}
{{Na úpravu}}
[[Súbor:FL_fig04_(cropped).jpg|náhľad|Lamantín karibský (Trichechus manatus), druh z radu sirénotvaré.]]
[[Súbor:Humpback_Whale_underwater_shot.jpg|náhľad|Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae), druh z radu veľrybotvaré.]]
Riadok 6:
[[Súbor:Sea-otter-morro-bay_13.jpg|náhľad|Vydra morská (Enhdyra lutris), druh z čeľade lasicovité.]]
[[Súbor:Ursus maritimus Polar bear with cub 2.jpg|náhľad|Medveď biely (Ursus maritimus), druh z čeľade medveďovité.]]
'''Morské cicavce''' sú členitou skupinou približne 130 druhov cicavcov, ktoré sa prispôsobili životu v mori, alebo od neho závisia z hľadiska potravy. Termín morský cicavec však nepredstavuje taxonomicky vymedzenú skupinu. Do tejto skupiny patria veľrybotvaré cicavce ([[Veľryby (rad)|veľryby]], [[delfíny]], [[Sviňuchovité|sviňuchy]]), [[sirény]] ([[Lamantínovité|lamantíny]], [[Dugongovité|dugongy]]), plutvonožce (tulene, uškatce, mrože) a niektoré vydry (vydra morská a vydra pobrežná). Napriek tomu, že [[medveď biely]] nie je morský živočích, spadá do skupiny morských cicavcov, vzhľadom na to, že žije na morskom ľade počas celého alebo takmer celého roka a dokonale sa prispôsobil životu v mori.<ref>Stirling, Ian (1988). «Introduction». Polar Bears (v anglickom jazyku). Ann Arbor: University of Michigan Press. <nowiki>ISBN 0-472-10100-5</nowiki>.</ref>
Morské cicavce nadobudli rôzne mechanizmy, ktorými sa prispôsobili životu v mori. Všeobecne platí, že sú väčšie, majú hydrodynamický tvar tela, prispôsobil sa im tráviaci a termoregulačný systém. Rozličné druhy sa prispôsobili životu v mori na rôznej úrovni. Najviac prispôsobené morské cicavce sú veľrybotvaré a sirény, ktorých celý životný cyklus prebieha vo vode, zatiaľ čo ostatné skupiny trávia časť cyklu aj na súši.
| |||