Morský cicavec: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 15 bajtov ,  pred 4 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
[[Súbor:Sea-otter-morro-bay_13.jpg|náhľad|Vydra morská (Enhdyra lutris), druh z čeľade lasicovité.]]
[[Súbor:Ursus maritimus Polar bear with cub 2.jpg|náhľad|Medveď biely (Ursus maritimus), druh z čeľade medveďovité.]]
'''Morské cicavce''' sú členitou skupinou približne 130 druhov cicavcov, ktoré sa prispôsobili životu v mori, alebo od neho závisiazávislé z hľadiska potravy. Termín morský cicavec však nepredstavuje taxonomicky vymedzenú skupinu. Do tejto skupiny patria veľrybotvaré cicavce ([[Veľryby (rad)|veľryby]], [[delfíny]], [[Sviňuchovité|sviňuchy]]), [[sirény]] ([[Lamantínovité|lamantíny]], [[Dugongovité|dugongy]]), plutvonožce (tulene, uškatce, mrože) a niektoré vydry (vydra morská a vydra pobrežná).  Napriek tomu, že [[medveď biely]] nie je morský živočích, spadá do skupiny morských cicavcov, vzhľadom na to, že žije na morskom ľade počas celého alebo takmer celého roka a dokonale sa prispôsobil životu v mori.<ref>Stirling, Ian (1988). «Introduction». Polar Bears (v anglickom jazyku). Ann Arbor: University of Michigan Press. <nowiki>ISBN 0-472-10100-5</nowiki>.</ref>
 
Morské cicavce nadobudli rôzne mechanizmyznaky, ktorými sa prispôsobili životu v mori. Všeobecne platí, že sú väčšie, majú hydrodynamický tvar tela, prispôsobilprispôsobili sa im tráviacikončatiny a termoregulačný systém. Rozličné druhy sa prispôsobili životu v mori na rôznej úrovni. Najviac prispôsobené morské cicavce sú veľrybotvaré a sirény, ktorých celý životný cyklus prebieha vo vode, zatiaľ čo ostatné skupiny trávia časť cyklu aj na súši.
 
Aj napriek tomu, že morské cicavce vyvolávajú charizmatickoupozitívne aemócie. Sú početnou skupinou živočíchov, ktorá je odkázanázávislá naod ochranuekologických ekológmi,záchranných akcií. veľkáVeľká časť populácií je zraniteľná alebo na pokraji [[Vyhynutie (biológia)|vyhynutia]] z komerčných dôvodov, a to konkrétne lovom za účelom získania tuku, oleja, mäsa, klov a kože. Väčšina druhov morských cicavcov je chránená pred komerčným vykorisťovaním.
 
== Skupiny ==
Existuje približne 130 druhov morských cicavcov, ktoré sa vetvia do piatich skupín. Každá skupina je odlišného suchozemského pôvodu. Podobné morfologické vlastnosti týchto rozličných skupín sú výsledkom blízkejkonvergentnej a paralelnej evolúcie. To znamená, že aj keď sa čeľaď veľrybovité a plutvonožce podobajú v tvaretvarom, veľryby sú z evolučného hľadiska užšie prepojené s [[Jelene|jeleňmi]], než s tuleňmi.
 
Ďalej sa vetvia na skupiny:​<ref>A. Rus Hoelzel (2002). Marine mammal biology: an evolutionary approach (v anglickom jazyku). Oxford: Blackwell Publishing. <nowiki>ISBN 0632 05232 5</nowiki>.</ref>
** Podrad [[Odontoceti|bezkosticovce]]: zubaté veľryby (73 druhov)
* Rad [[Carnivora|šelmy]],
** '''ČeľaďNadčeľaď plutvonožce''': patriace do podradu psotvaré (caniformia) pre spoločných predkov podobných [[Ursidae|medveďom]].
*** Čeľaď ''tulene'': tuleň (20 druhov)
*** Čeľaď ''uškatce'': uškatec (16 druhov)
Niektorí zoológovia tvrdia, že sirény a veľryby pochádzajú z [[Kopytníky|kopytníkov]], zatiaľ čo plutvonožce, vydry a medveď biely pochádzajú z podradu caniformia. Podobné morfologické vlastnosti týchto rozličných skupín sú výsledkom blízkej a paralelnej evolúcie..
 
Viaceré skupiny morských cicavcov vymreli. Okrem predchodcov súčasných veľrýb a tuleňov, existovaliexistoval rad Demostylia, vzdialení príbuzní lamantínov, či Kolponomos, druh morského medveďa, ktorý sa živil mušľami, ale nebol priamopriamym prepojenýpríbuzným sbieleho bielym medveďommedveďa.
 
== Adaptácia ==
Morské cicavce sa prispôsobili životu v mori dôležitými mechanizmami, čím sa podobajú iným morským živočíchom. Rozdiely:
* Morské cicavce dýchajú vzduch, zatiaľ čo väčšina ostatných morských živočíchov extrahuje kyslík z vody.
* Morské cicavce majú telo pokryté srsťou. Veľrybotvaré cicavce majú málo srsti alebo nemajú žiadnu. Spravidla majú zopár štetín v okolí hlavy alebo úst. Všetky druhy živočíchov z radu šeliem majú kožušinu alebo kožuch, avšak sú oveľa hrubšie a dôležitejšie pre reguláciu teploty u vydry morskej a medveďa bieleho než u plutvonožcov. Nemajú však hrubé vrstvy srsti, pretože by negatívne ovplyvnili ich schopnosť rodiťplávať a rýchlo sa pohybovať vo vode.
* Morské cicavce majú hrubú tukovú vrstvu, abyza izolovaliúčelom svojetepelnej teláizolácie asvojich predišli tak strate telesnej teplotytiel. Vydry morské a [[Medveď biely|medvede biele]] sú výnimkou. Aby predišli podchladeniu, spoliehajú sa na kožušinu a správanie.
* Morské cicavce sú [[Živorodce|živorodé]]. Väčšina z nich rodí jedno mláďa.
* Mláďatá morských cicavcov sa živia materským mliekom. Materská starostlivosť je veľmi dôležitá pre ich prežitie, pretože si musia vytvoriť hrubú vrstvu tukovej izolácie. Materské mlieko morských cicavcov predstavujeobsahuje viac ako 40-50% tukovej zložky dôležitej pri vývoji tukovej vrstvy u mláďat.
* Morské cicavce majú vysokú vnútornú teplotu tela. Na rozdiel od väčšiny iných oceánskych živočíchov, morské cicavce si zachovávajú vyššiu telesnú teplotu oprotiako teploteteplota prostredia. Adaptačné mechanizmyznaky ako tuk, hrubá vrstva kožušiny, bubliny vzduchu medzi kožou a vodou pomáhajú zvieratám udržať si telesné teplo.
* Keďže cicavce sa pôvodne vyvíjali na súši, ich chrbtica je vyvinutá na chôdzu, preto sa im lepšie pláva zhora nadol, ale horšie do strán. Všeobecne platí u morských cicavcov, že plávanie je prispôsobené pohybu chrbtice zhora nadol. Naopak, rybám sa pri plávaní hýbe chrbtica laterálne. Z tohto dôvodu majú ryby zvyčajne vertikálnu chvostovú plutvu, zatiaľ čo morské cicavce majú horizontálnu.
* Morské cicavce, ktoré žijú výlučne v mori (ako napríklad veľrybotvaré) sa museli prispôsobiť spánkovému návyku, teda spať a neutopiť sa pri tom. Zo štúdií na delfínoch skákavých v akváriách a zoo a tiež na voľne žijúcich veľrybách a delfínoch vyplynulo, že spia dvojakým spôsobom. Buď staticky vo vode (vertikálne či horizontálne), alebo plávajú a spia počas prestávok podobných [[Siesta|sieste]].<ref>Bruce Hecker (2. 2. 1998). «How do whales and dolphins sleep without drowning?». Scientific American (v anglickom jazyku). 25. 3. 2009. «Do španielskeho jazyka preložená a upravená verzia Miquelom Pontom na MareNostrum.org [1]».</ref>
 
== Výskum ==
Významne výskumy sa zamerali na štúdiuštúdium chorôb, ktoré postihujú morské cicavce vo vodnom prostredí. Študovali konkrétne leptospirózu, herpetické vírusy, neurologické choroby, toxikológiu<ref>Lavery, T. J., Butterfield, N., Kemper, C. M., Reid, R. J., Sanderson, K. 2008. «Metals and selenium in the liver and bone of three dolphin species from South Australia, 1988 - 2004.» Science of the Total Environment, 390: 77-86.</ref> a ostatné choroby, ktoré ich postihujú. Vzniklo niekoľko výskumných centier, ako napríklad Marine Mammal Center<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Marine Mammal Center|url=http://www.marinemammalcenter.org/about-us/|dátum prístupu=2017-11-27|vydavateľ=www.marinemammalcenter.org|jazyk=en}}</ref> (Záchranná stanica pre morské cicavce), ktoré sa zameriavajú výlučne na ošetrenierehabilitáciu a skúmanievýskum morských cicavcov.
 
== Pozri aj ==
9

úprav