Adam František Kollár: Rozdiel medzi revíziami

|Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]]

}}

'''Adam František Kollár''' de Keresztény ({{v jazyku|deu|Adam Franz Kollar}};<ref>[http://books.google.sk/books?id=1qpQAQAAIAAJ&pg=PA333&dq=Biographisches+Lexikon+des+Kaiserthums+Oesterreich++Koll%C3%A1r&hl=sk&sa=X&ei=N56rUbSJCMaPtAab64HYBQ&ved=0CEMQ6AEwAg#v=snippet&q=Kollar%20von%20Adam%20Franz%20Director%20bei&f=false Constant von Wurzbach, ''Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich... Zwölfter Theil.'' 1864., s.324]</ref> * [[17. apríl]] [[1718]], [[Terchová]] – † [[10. júl]] [[1783]], [[Viedeň]]<ref>[http://www.crarc.findbuch.net/php/view2.php?ar_id=3738&be_id=45&ve_id=174464&count= Záznam o úmrtí v matrike] farnosti Viedeň - Sv. Štefan; str. 02-Tod_0332; podľa záznamu bol 12. júla pochovaný vo svätoštefanskej krypte</ref>) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], právny [[historik]], [[knihovníctvo|knihovník]]. Pre múdrosť a rozhľadenosť ho nazývali „[[Slovensko|slovenským]] [[Sokrates|Sokratom]]“.

 

 

Bol osobným poradcom [[kráľ]]ovnej a niektorých ministrov (v službách Márie Terézie ako odborný poradca dvora pre uhorské záležitosti v otázkach historicko-právnych, majetkovo-právnych a v oblasti školstva), členom vedeckých komisií a dvorským radcom pre reformu školstva. Ovládal niekoľko cudzích jazykov. Jeho najvýznamnejšou prácou ako knihovníka bolo vyd. 7 zv. zastaraných a neprístupných katalógov od Petra Lambecia. Je autorom prameňov k dejinám [[Viedeň|Viedne]] a k [[Turecko|tureckej]] expanzii v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Osvedčil sa ako znalec [[práv|zákonov]], [[dejiny|dejín]], [[filozofia|filozofie]] a [[pedagogika|pedagogiky]], [[Slovania|slovanských]], [[orient]]álnych jazykov a ako [[editor slovníkov]]. Chcel založiť vedeckú spoločnosť „Societas literaria“ podľa príkladu [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]], ale pre chýbajúcu podporu jezuitov mu snaha nevyšla. Miesto toho začal vydávať dvojtýždenník ''Privilegierte Anzeigen (Výsadné oznamy)'' s prehľadom posledných vedeckých výsledkov. Roku [[1775]] povýšený do šľachtického stavu (Kollár de Keresztény). V roku [[1778]] vznikla jeho pričinením viedenská Akadémia orientálnych jazykov.

V oblasti jazykovedy pripravil a vydal viacero gramatík a učebníc latinčiny, doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka, pripravil aj antológiu perzskej literatúry, prekladal z turečtiny a arabčiny. Ako archivár a editor vydal okrem vyššie uvedených i ďalšie zbierky dokumentov, z ktorých dominoval 25-zväzkový rukopis uhorského diplomatára. Pre zreformované gymnáziá vydal učebnice latinčiny. Systematicky sa venoval štúdiu uhorských a rakúskych dejín. Vlastnil jednu z najväčších súkromných knižníc.