Nový Smokovec: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d infobox
Tatransky (diskusia | príspevky)
d odkaz, gramatika
Riadok 65:
'''Nový Smokovec''' tvorí juhozápadnú časť trojice Smokovcov pri Ceste slobody, na úbočí [[Slavkovský štít|Slavkovského štítu]].
 
Zakladateľom osady bol Dr. [[Mikuláš Sontág (1843)|Mikuláš Sontág starší]] st. (1843-1899), ktorý si v roku [[1875]] prenajal od obce [[Veľký Slavkov]] 20 hektárov pozemkov v blízkosti dnešného [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]], s cieľom vybudovať na tomto území prvé klimatické sanatórium vo [[Tatry|Vysokých Tatrách]].
 
Pri výkope základovej jamy objavili robotníci strieborniak s portrétom cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurelia]]. Na miesto nálezu prizvaný viedenský archeológ Ignác Spöttl odhalil na ľavom brehu Slavkovského potoka, pod Cestou slobody, veľmi produktívne metalurgické pracovisko, ktoré bolo činné na prelome kresťanského letopočtu. Stopy po príbytkoch sa síce nenašli, bola tu však relatívne dobre zachovaná taviaca pec kruhového pôdorysu, mohutná žulová nákova, grafitové kokily na odlievanie rudy a za ich pomoci odliate „pagáče“ kujného železa, veľké haldy nedostatočne vytavenej trosky a zásoba netavenej rudy. Zaujímavým nálezom bola železná plastika brodivého vtáka, ktorá sa v súčasnosti nachádza v múzeu TANAPu v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]].
Riadok 76:
 
Nový Smokovec bol prvou tatranskou osadou, ktorá bola v prevádzke i v zime. Predpokladaná prvá zimná sezóna 1881-82 sa pre obavy pacientov, a ich liečiteľov nekonala, ale počas nasledujúcej zimy zostali už obidve sanatóriá otvorené a pomerne dobre obsadené.
Obe sanatóriá a v najbližších rokoch postavený kúpeľný dom a jedáleň pospájali krytým koridorom. Kolonáda ústila do zimnej záhrady (terajšieho kina ''Kriváň''). Na začiatku 20. storočia mal Nový Smokovec 38 budov: 26 z nich vytváralo sanatórny komplex s hospodárskym príslušenstvom. Zachované zvyšky tohto zoskupenia tvoria budovy ''Európa'' a ''Branisko''. Obytný dom Sontágovcov slúži v súčasnosti cestovnému ruchu pod názvom ''Vila Szontagh''. Po smrti Mikuláša Sontága majetok a teda aj kúpele zdedil jeho syn [[Mikuláš Sontág mladší(1882)|Mikuláš Sontág]] ml.
 
Počas prvej svetovej vojny sa sontágovské sanatóriá premenili na vojenské lazarety. Súčasne sa začalo budovať aj nové veľké sanatórium účastinnej spoločnosti, ktoré otvorili roku [[1925]]. Nazvali ho ''Palace'', ale keď ho prevzal a prestavoval Všeobecný penzijný ústav a po ďalšej reorganizácii Penzijný ústav súkromných úradníkov, zaviedli sa oficiálne názvy Sanatórium Všeobecného penzijného ústavu, resp. Sanatórium Penzijného ústavu súkromných úradníkov (PÚSÚ). V miestnom slangu sa ujalo a pretrváva označenie ''Penzák''.