Zoltán Brüll: Rozdiel medzi revíziami

MUDr. '''Zoltán Brüll,''' MUDr., (* [[22. jún]] [[1905]], [[Lučenec]] – † [[14. január]] [[1945]], Grúnik) bol slovenský horolezec, horský vodca a lekár, člen STH IAMES.

Za prvej republiky bol súkromným [[lekár]]om v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. Kvôli [[Židia|židovskému]] pôvodu musel po vzniku [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]] toto povolanie roku [[1939]] zanechať. Krátko robil pod Tatrami kúpeľného lekára, ale aj to mu znemožnili. Začal teda pracovať ako [[vysokohorský nosič|nosič]] na [[Horská chata|chate]] svojho priateľa a častého spolulezca [[Štefan Zamkovský|Š.Štefana Zamkovského]]. Neskôr z neho urobili železničného údržbára. Bol internovaný v tábore nútených prác odkiaľ utiekol k partizánom, ktorí sa pohybovali v oblasti [[Kôprová dolina|Kôprovej doliny]] a utvorili oddiel „[[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)|Vysoké Tatry]]“. Svoj posledný tatranský výstup uskutočnil [[7. november|7. novembra]] [[1944]], teda na výročie [[VOSR]], keď na [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváni]] vztýčil navzdory nemeckej okupácii krajiny červenú zástavu. Ako lekár – humanista ošetril aj zajatého zraneného nemeckého vojaka menom Gerald Schacht. Ten ušiel a priviedol nemeckú jednotku. V bunkri pod Kriváňom (Grúnik, pamätná tabuľa) Z.Zoltán Brüll zahynul spolu so zranenými, ktorých ošetroval. Pred smrťou ešte si údajne sám obviazal strelnú ranu.

Popri [[Štefan Zamkovský|Š.Štefanovi Zamkovskom]] bol jedným z mála slovenských horolezcov, ktorí sa v medzivojnových Tatrách mohli výkonnostne porovnávať s plejádou poľských horolezcov. V kombinácii so svojím povolaním bol výborný horský záchranca. Okrem stoviek opakovaných výstupov uskutočnil asi 20 prvovýstupov, napr. J stena [[Ostrý štít|Ostrého štítu]], JV stena [[Ostrá|Ostrej]], JV pilier [[Pyšný štít|Pyšného štítu]], JZ pilier [[Malý Pyšný štít|Malého Pyšného štítu]], a spolu so [[Stanislaw Motyka|S. Motykom]], J. Sawickim a [[Štefan Zamkovský|Š. Zamkovským]] Z stena [[Lomnický štít|Lomnického štítu]] (hodnotný variant Birkenmajerovej cesty).