Gaius Iulius Caesar: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Zdravie: +img |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 29:
O Caesarovom detstve neexistujú žiadne dôveryhodné informácie. [[Suetonius|Suetoniov]] aj [[Plutarchos|Plutarchov]] životopis sa začína náhle v jeho mladíckom veku, ako keby úvodná časť v oboch prípadoch chýbala. Jeho vychovávateľom bol údajne [[Marcus Antonius Gnifo]].<ref>Suet. Gram. 7</ref> Caesar mal dve sestry, obe menom Iulia.
V dobe Caesarovho detstva sa nachádzala [[rímska republika]] vo viacnásobnom ohrození. V [[Spojenecká vojna|Spojeneckej vojne]] (91 – 88 pred Kr.) sa proti Rímu postavili jeho italickí spojenci, ktorí žiadali rovnaké občianske práva, aké mali Rimania. Súčasne ohrozoval východné rímske provincie [[Pontos|pontský]] kráľ [[Mithridates]]. Samotný štát bol rozdelený medzi dve strany, [[optimát]]ov a [[populári|populárov]], medzi ktorými dochádzalo ku krvavým potýčkam. Caesarov strýko [[Gaius Marius|Marius]], inak významný vojvodca, stál na čele ľudových populárov proti aristokratickým optimátom vedeným [[Cornelius Sulla|Corneliom Sullom]]. Keď Sulla získal hlavné velenie vo [[Vojna s Mithridatom|Prvej vojne s Mithridatom]] (88 – 84 pred Kr.), [[Gaius Marius|Marius]] na čele svojich oddaných
[[Súbor:Young Folks' History of Rome illus206.png|thumb|left|[[Gaius Marius]]]]
Riadok 39:
=== Počiatky politickej a vojenskej kariéry ===
Po oslobodení od kňazských povinností, ktoré by Caesarovi zabraňovali vo vojenskej kariére, sa mladý Gaius Iulius, namiesto toho, aby sa vrátil do Ríma, pripojil k armáde a slúžil v provincii [[Asia]] pod velením [[Marcus Minucius Thermus|Marca Minucia Therma]] a v [[Kilikia|
Po [[Cornelius Sulla|Sullovej]] smrti v roku 78 pred Kr. sa konečne Caesar odvážil vrátiť do Ríma. Pretože mu bol jeho majetok odobratý v proskripciách, musel sa uspokojiť so skromným domom na [[Subura|Subure]],<ref>Suet. Iul. 46</ref> vo vykričanej štvrti rímskej mestskej chudoby. Caesar sa vrhol na právnickú kariéru a rýchlo si získal povesť vynikajúceho rečníka, ktorý viedol procesy proti bývalým správcom provincií obvineným z prekračovania právomocí a korupcie. Dokonca aj [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]] ho chválil.<ref>Suet. Iul. 55</ref> Aby vylepšil svoje rečnícke schopnosti, v roku 75 pred Kr. sa Caesar vydal na študijný pobyt na [[Rodos (ostrov)|Rodos]], kde pôsobil slávny učiteľ rétoriky a predstaviteľ [[aticizmus|aticistického štýlu]] [[Apollonios Molon]], okrem iných i učiteľ [[Marcus Tullius Cicero|Cicerona]].
Riadok 63:
Počas [[prétor|prétury]], ďalšieho kroku k najvyššiemu úradu konzula, sa v roku 62 pred Kr. Caesar dostal do sporu so senátom nakloneným [[optimát]]om, keď podporoval vytrvalo legislatívu, ktorá mala pomôcť [[Populár (staroveký Rím)|populárom]]. Na čas mal pozastavený výkon funkcie, až kým vyvolanými demonštráciami ľudových más neprinútili senát zákaz odvolať. V tom istom čase bola v Caesarovom dome usporiadaná oslava na počesť bohyne [[Bona Dea]] (Dobrej bohyne). Na slávnosti nebolo dovolené zúčastniť sa žiadnemu mužovi, ale napriek tomu sa na ňu podarilo preniknúť [[Publius Clodius Pulcher|Publiovi Clodiovi Pulchrovi]], ktorý sa prestrojil za ženu, údajne kvôli milostnému pomeru s Caesarovou ženou Pompeiou. Po prichytení bol súdený, ale vďaka tučným úplatkom a zastrašovaniu zo strany Clodiovej vplyvnej rodiny bol oslobodený. Caesar proti nemu nevzniesol žiadne obvinenie, napriek tomu sa so svojou ženou rozviedol tvrdiac, že na ňu nemal padnúť ani tieň podozrenia.<ref>Plut. Caes. 10.9, Cass. Dio 45.2</ref>
Úrad [[proprétor]]a mal odslúžiť nasledujúceho roku (61 pred Kr.) Caesar v [[Hispánia|Zadnej Hispánii]] (''Hispania Ulterior''). Pred tým, ako mohol nastúpiť do funkcie však musel splatiť aspoň časť stále vysokých dlžôb. Obrátil sa preto na [[Marcus Licinius Crassus|Marca Licinia Crassa]], jedného z najbohatších mužov v Ríme, ktorý mu pomohol výmenou za politickú podporu proti [[Gnaeus Pompeius|Pompeiovi]]. V Hispánii Caesar porazil [[Callaicovia|Callaicov]] a [[Lusitani|Lusitanov]], získal si veľkú obľubu u svojho vojska a ukončil svoju
Za víťazstvo nad hispánskymi Galmi mal Gaius Iulius nárok na [[triumf]], ale to by znamenalo, že by sa zdržal za hradbami mesta až do tejto slávnosti a nemohol sa zúčastniť volieb do úradu [[konzul (staroveký Rím)|konzula]]. Požiadal senát, aby sa mohol zúčastniť volieb v neprítomnosti (''in absentia''), ale jeho veľký politický protivník, [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Marcus Porcius Cato Mladší]], sa postaral o to, že návrh neprešiel. Pri rozhodovaní medzi triumfom a volebným bojom sa rozhodol Caesar pre kandidatúru do úradu [[konzul (staroveký Rím)|konzula]].
Riadok 118:
==== Vojna s kráľom Farnakom a zničenie Pompeiovcov ====
Posledné roky vojny strávil Caesar prenasledovaním zvyšku Pompeiových prívržencov. V severnej Afrike, kam sa utiekli dvaja významní členovia strany [[optimát]]ov, [[Marcus Porcius Cato Uticensis|Marcus Porcius Cato Mladší]] a [[Quintus Metellus Scipio]], a zbierali tu armádu, porazil
V posledných rokoch občianskej vojny súčasne povstal proti rímskej moci na východe pontský kráľ [[Pharnakes|Farnakes II.]] Ešte v roku 47 pred Kr. sa s ním Caesar rýchlo a definitívne vyrovnal v [[bitka pri Zele|bitke pri Zele]]. Pri tejto príležitosti poslal do Ríma krátku správu z bojiska: ''„Veni, vidi, vici“'' (Prišiel som, videl som, zvíťazil som).
Riadok 148:
==== Vražda v senáte ====
[[Súbor:Cesar-sa mort.jpg|thumb|Zavraždenie Caesara]]
Caesar sa chystal na dlhšiu dobu opustiť Rím a veliť jednej zo svojich vojenských výprav; svoje funkcie už na dobu troch rokov odovzdal zástupcom. Sprisahanci preto museli konať rýchlo. Na marcové [[rímsky kalendár|
<br>Iné zdroje uvádzajú, že zasadanie senátu sa konalo priamo v Pompeiovom divadle.<!-- Vzhľadom na to, že podľa Plutarcha ostatní senátori po vražde utiekli, to je pravdepodobnejšia verzia. --><ref name=Shepp7 />
Riadok 181:
=== Caesarove ''[[commentarii]]'' ===
[[Súbor:Commentarii de Bello Gallico.jpg|thumb|Titulná strana ''De bello Gallico'']]
Ako spisovateľ je dnes Gaius Iulius Caesar spájaný predovšetkým s radou diel žánru ''[[commentarii]]'', teda zápiskov z vedených vojenských ťažení. Caesar ich nikdy nezamýšľal ako historiografické dielo, napriek tomu, že vďaka veľkému množstvu pre historikov dôležitých
* ''Commentarii de bello Gallico'' (Zápisky o vojne v Galii), 8 kníh, posledná z nich je dielom Caesarovho dôstojníka [[Aulus Hirtius|Aula Hirtia]]
* ''Commentarii de bello civili'' (Zápisky o občianskej vojne), 3 knihy
Riadok 199:
== Zdravie ==
[[File:Julii Caesaris quae exstant.tif|thumb|C. Iulii Caesaris quae
Je možné, že Caesar trpel [[epilepsia|epilepsiou]]. Zaznamenané sú štyri prípady, kedy u neho došlo k epileptickému záchvatu.<ref>Suet. Iul. 45.1, Plut. Caes. 17.2</ref> K slabším záchvatom mohlo dôjsť už za jeho detstva. Epilepsia bola zaznamenaná u jeho predkov aj potomkov.
| |||