Miloš Vančo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Záznam o narodení a krste v matrike
Lazio (diskusia | príspevky)
Prerobenie a rozšírenie článku. Odstránenie nefunkčných odkazov a ich nahradenie funkčnými.
Riadok 1:
{{Infobox OsobnosťPolitik
| |Meno = Miloš Vančo
| Portrét =
| Veľkosť portrétu = <!-- 230px -->
|Popis =[[právnik]], [[politik]], kultúrny pracovník
| Popis =
|Veľkosť obrázka =
 
|Dátum narodenia =[[4. september]] [[1884]]
| Poradie = Bývalý
|Miesto narodenia =[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]
| Úrad = [[minister spravodlivosti Slovenskej republiky|minister pravosúdia autonómneho Slovenska]]
|Dátum úmrtia ={{dúv|1970|1|22|1884|9|4}}
| Začiatok obdobia = [[1. december]] [[1938]]
|Miesto úmrtia =[[Bratislava]]
| Koniec obdobia = [[9. marec]] [[1939]]
| Prezident = [[Emil Hácha]]
| Viceprezident =
| Premiér = [[Jozef Tiso]]
| Predchodca = [[Ferdinand Ďurčanský]]
| Nástupca = [[Jozef Sivák (politik)|Jozef Sivák]]
 
| Dátum narodenia = [[4. september]] [[1884]]
| Miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky Svätý Martin]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1970|1|22|1884|9|4}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika]]
| Politická strana = [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenská národná strana]]<br />[[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS-SSNJ]]
| Alma mater = Právnická fakulta Klužskej kráľovskej maďarskej univerzity Františka Jozefa
|Popis Profesia = [[právnikadvokát]], [[politik]], kultúrny pracovník[[novinár]]
| Manželka = Elza Stodolová<!-- <small>(od doplnrok)</small> -->
| Manžel =
| Deti =
| Národnosť =
| Vierovyznanie = [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sej.sk/wp-content/uploads/2014/05/Baranov%C3%A1.pdf|titul=Slovenskí evanjelici v protifašistickom odboji|dátum prístupu=2017-01-10|vydavateľ=sej.sk|dátum vydania=}}</ref>
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
}}
 
[[Doktor práv|JUDr.]]<ref name=NZČS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Národní shromáždění republiky Československé | url = http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?id=4386&org=289 | vydavateľ = Poslanecká sněmovna Parlamentu ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-10 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> '''Miloš Vančo''' (* [[4. september]] [[1884]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky Svätý Martin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ecav.sk/files/user/hist_kalend_sep_2014.pdf|titul=SEPTEMBER|dátum prístupu=2017-01-10|vydavateľ=ecav.sk|dátum vydania=}}</ref> - † [[22. január]] [[1970]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[právnik]], [[politik]], kultúrny pracovník. Pôvodným povolaním bol [[advokát]]. Venoval sa taktiež novinárskej činnosti a aktívny bol aj v národnokultúrnom živote. Bol členom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]], neskôr [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS-SSNJ]]. Spočiatku bol poslancom, od decembra 1938 do marca 1939 pôsobil ako minister pravosúdia (spravodlivosti) autonómneho Slovenska. Po vzniku Slovenského štátu pôsobil ako poslanec Snemu Slovenskej republiky. Po druhej svetovej vojne bol za svoju činnosť v období Slovenského štátu odsúdený na štyri roky väzenia.
'''Miloš Vančo''' (* [[4. september]] [[1884]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] - † [[22. január]] [[1970]], [[Bratislava]]) bol [[právnik]], [[politik]], kultúrny pracovník.
 
== Rodina ==
* otec Pavol Vančo - kováč
* matka Mária rod. Kožehubová
 
== Životopis ==
Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine (v súčasnosti už Martin) v rodine kováča Pavla Vanča. Vo svojom rodisku navštevoval meštiansku školu, v období rokov 1898 až 1905 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Prešove a Šoproni. Následne študoval právo v meste [[Kluž]] na Právnickej fakulte Klužskej kráľovskej maďarskej univerzity Františka Jozefa ({{V jazyku|hun|''Kolozsvári Magyar Királyi Ferenc József Tudományegyetem''}}). Tu sa stal členom študentského spolku Salaš a súčasne sa začal venovať novinárskej činnosti, predovšetkým v rámci časopisu Prúdy. Už v roku 1910 sa stal členom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]]. V roku 1913 kandidoval za túto stranu v stoličných voľbách, no neúspešne. Za svoju politickú činnosť však bol od počiatku uhorskými úradmi perzekvovaný. V roku 1911 získal titul [[doktor práv]] (JUDr.). V tomto roku sa stal kandidátom advokácie vo Zvolene a Turčianskom Svätom Martine.{{#tag:ref|V súčasnosti je ekvivalentom kandidáta advokácie už [[advokátsky koncipient]].|group=pozn}} V roku 1914 sa stal [[advokát]]om, pričom kanceláciu si otvoril vo svojom rodnom meste.<ref name=SAK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí povereníci a ministri spravodlivosti z radov advokácie v rokoch 1938 –1989 | url = | vydavateľ = Slovenská advokátska komora | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
Navštevoval meštiansku školu v Martine, [[1898]]-[[1905]] študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Prešove a v Soproni, právo na univerzite v Cluji, [[1911]] JUDr.
 
Advokátsky koncipient vo Zvolene a v Martine, od [[1914]] samostatný advokát v Martine.
 
Člen SNS, poslanec Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny ([[1935]]-[[1938]]), poslanec [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]] v Prahe ([[1938]]), minister spravodlivosti čsl. autonómnej vlády ([[1938]]-[[1939]]), poslanec a predseda zahraničného, podpredseda ústavnoprávneho a člen stáleho výboru slov. snemu ([[1939]]-[[1944]]).
 
V roku 1918 sa stal členom [[Slovenská národná rada|Slovenskej národnej rady]]. V roku 1919 začal pôsobiť v Kníhtlačiarskom účastinnom spolku. Zároveň sa začal angažovať v [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|slovenskej evanjelickej cirkvi]], kde sa stal seniorátnym dozorcom vo [[Vrútky|Vrútkach]]. Bol tiež členom prípravného výboru pri obnove [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], následne pôsobil ako jej právny zástupca. V roku 1920 začal spolu s manželkou Elzou pôsobiť v spolku [[Živena (spolok)|Živena]]. V tomto roku založil zastúpenie Advokátskej komory v Turčianskom Svätom Martine. V období rokov 1923 až 1927 pôsobil ako tajomník tejto komory. V období rokov 1927 až 1934 bol predsedom Advokátskej komory. V ďalšom období sa podieľal na celom rade rôznych národnokultúrnych aktivít. Skoro 30 rokov bol členom Slovenského spevokolu. V roku 1927 sa vrátil aj k redaktorskej činnosti, keď začal pôsobiť v [[Národnie noviny|Národných novinách]]. V 30. rokoch 20. storočia sa stal presbyterom
V období SNP v protifašistickom odboji. Odsúdený Ľudovým súdom a väznený v Leopoldove, Ružomberku, Bratislave ([[1948]]).
evanjelickej cirkvi v Turčianskom Svätom Martine. Dokonca napísal aj publikáciu venovanú náboženstvu s názvom ''Poznámky k prekladu Novej zmluvy''.<ref name=SAK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí povereníci a ministri spravodlivosti z radov advokácie v rokoch 1938 –1989 | url = | vydavateľ = Slovenská advokátska komora | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
 
Ako člen SNS presadzoval spoluprácu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]]. Sympatizoval s autonomistickými snahami. Verejne vystupoval proti krídlu SNS, ktoré presadzovalo skôr spoluprácu vo vnútri Česko-Slovenska. Podieľal sa spolu s inými členmi SNS a HSĽS na príprave rezolúcie zo 16. októbra 1932 vo Zvolene, ktorá podporovala autonómiu Slovenska a vyzývala na boj proti náboženskej neznášanlivosti. Ako člen autonomistického krídla SNS, ktoré postupne získalo v strane prevahu sa stal súčasťou spoločnej kandidátky HSĽS a SNS a v roku 1935 sa stal poslancom Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny. Následne bol taktiež poslancom [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia ČSR]].<ref name=NZČS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Národní shromáždění republiky Československé | url = http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?id=4386&org=289 | vydavateľ = Poslanecká sněmovna Parlamentu ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-10 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V rokoch 1937 až 1938 pôsobil dokonca ako predseda SNS. Autonomistické krídlo SNS následne prešlo do Strany slovenskej národnej jednoty, ktorá sa v roku 1938 spojila s HSĽS, čím vznikla Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty, v skratke HSĽS-SSNJ. 24. novembra 1938 dokonca došlo k zákazu SNS. Na konci roka 1938 bol zvolený do [[Snem Slovenskej krajiny|Snemu Slovenskej krajiny]] (ako jediný z bývalých členov SNS). 1. decembera 1938 bol vymenovaný za ministra pravosúdia autonómneho Slovenska, keď vystriedal [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinanda Ďurčanského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.slovenskeslovo.sk/historia/591-slovensky-a-cesky-14-marec-1939-vo-svetle-archivnych-dokumentov|titul=Slovenský a český 14. marec 1939 vo svetle archívnych dokumentov|dátum prístupu=2017-01-10|vydavateľ=slovenskeslovo.sk|dátum vydania=}}</ref> 9. marca 1939 ho v pozícii ministra pravosúdia vystriedal [[Jozef Sivák (politik)|Jozef Sivák]]. Ministrom tak bol v 2. a 3. vláde Jozefa Tisa. Už o pár dní, konkrétne 14. marca 1939, bol vyhlásený nezávislý [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]]. V tomto období pôsobil v Sneme Slovenskej republiky. V období rokov 1939 až 1945 pôsobil tiež ako podpredseda Advokátskej komory Slovenského štátu. Postupne však prestal sympatizovať s režimom. Predseda snemu [[Martin Sokol]] ho dokonca obvinil, že často zastáva názory podporujúce obnovu Česko-Slovenska. V roku 1943 chcel rezignovať na poslanecký mandát, čo mu však do januára 1945 nebolo umožnené. Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] sa dokonca zapojil do protifašistického odboja. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] však bol napriek účasti v odboji súdený pred retribučným súdom. Bol odsúdený na štyri roky odňatia slobody a konfiškáciu majetku. V tomto období mu taktiež zomrela manželka. Postupne prešiel väznicami v Ružomberku, Bratislave, Kežmarku a Leopoldove. Ako svedok svedčil v procese proti bývalému prezidentovi Slovenského štátu [[Jozef Tiso|Jozefovi Tisovi]]. Aj po prepustení z väzenia čelil ďalšej perzekúcii, keď bol v roku 1952 poslaný na manuálnu prácu do mäsokombinátu<ref>Kerecman Peter, Manik, Rudolf. ''História advokácie na Slovensku''. Bratislava, 2011, s. 465.</ref>. V 60. rokoch 20. storočia došlo k jeho rehabilitácii. Zomrel 22. januára 1970 v Bratislave.<ref name=SAK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí povereníci a ministri spravodlivosti z radov advokácie v rokoch 1938 –1989 | url = | vydavateľ = Slovenská advokátska komora | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
Pracovník Mäsopriemyslu (od [[1952]]). Člen študentského spolku Salaš v Klúži (Cluj-Napoca, Rumunsko). Spolupracovník s generáciou okolo časopisu Prúdy, zodp. redaktor ([[1911]]-[[1912]]), neskôr stúpenec SNS a HSĽS, so svojím krídlom prešiel do Strany slovenskej národnej jednoty, ktorá splynula s HSĽS ([[1938]]), ako predstaviteľ umierneného krídla zdôrazňoval líniu národnej nezávislosti na báze politickej línie Nár. novín, neskôr protifašistického odboja.
 
[[Ústav pamäti národa]] eviduje osobu pod menom ''Dr. Miloš Vančo'' ako arizátora Stredoslovenskej banky so sídlom v Banskej Bystrici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.upn.gov.sk/arizacie/vysledky-vyhladavania.php?povodny_majitel=&predmet_podnikania=&mesto_obec=&meno_priezvisko_arizatora=Van%C4%8Do&okres=|titul=Arizácie podnikov Židov|dátum prístupu=2017-01-10|vydavateľ=upn.gov.sk|dátum vydania=}}</ref> V rámci Registračných protokolov agentúrnych a operatívnych zväzkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] eviduje Ústav pamäti národa jeden záznam pod údajmi ''Miloš Vančo, nar. 04.09.1884''. Pod registračným číslom 2201 sa nachádza osoba bez krycieho mena, ktorá je evidovaná v kategórii vecný operatívny zväzok. Vecný operatívny zväzok podľa Ústavu pamäti národa bol zavedený na spáchaný trestný čin, ak nebol zistený páchateľ. Slúžil k zhromažďovaniu dôkazov získaných neoficiálnou cestou jednotlivými zložkami ŠtB.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.upn.gov.sk/regpro/vysledky-vyhladavania.php?kraj=&priezvisko=Van%C4%8Do&meno=Milo%C5%A1&datum_narodenia=&kategoria=|titul=Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti|dátum prístupu=2017-01-10|vydavateľ=upn.gov.sk|dátum vydania=}}</ref>
Zaslúžil sa o výstavbu druhej budovy Matice slovenskej ([[1924]]-[[1926]]), budovy Neografie ([[1940]]), SNM ([[1932]]), o vypracovanie štatútu Slovenskej národnej knižnice. Ochotnícky divadelník na scéne Slovenského spevokolu vytvoril viac divadelných postáv ([[1903]]-[[1936]]). Autor publikácie Poznámky k prekladu Novej zmluvy ([[1938]]), presbyter a dozorca cirkevného zboru.
 
== LiteratúraPoznámky ==
<references group=pozn/>
* [[Slovenský biografický slovník]]
 
== Externé odkazyReferencie ==
* {{OsudBBreferencie}}
* [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GRQF-J24?mode=g&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] záznam číslo 73 - evanjelická cirkev v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]; pokrstený ako Milko Vančo
 
{{DEFAULTSORT:Vančo, Miloš}}
[[Kategória:Slovenskí právnici]]
[[Kategória:Slovenskí advokáti]]
[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:NarodeniaPolitici vSNS 1884(historickej)]]
[[Kategória:ÚmrtiaPolitici v 1970HSĽS]]
[[Kategória:Ministri spravodlivosti Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Slovenské osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]
[[Kategória:Kolaboranti]]