Revolúcie v rokoch 1848 – 1849: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d Verzia používateľa 87.197.47.145 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegetator
Značka: rollback
Riadok 1:
[[Súbor:Horace Vernet-Barricade rue Soufflot.jpg|náhľad|Rok 1848 v Paríži]]
 
'''Revolúcie v rokoch 1848 – 1849''' (iné názvy: '''meruôsme rakyroky''', '''jar národov''', '''európske revolúcie v rokoch 1848 – 1849''') bola séria revolúcií vo väčšine [[Západná Európa|západnej]] a [[Stredná Európa|strednej Európy]], ktorých spoločným znakom bola nespokojnosť s vnútorným a vonkajším poriadkom nastoleným [[Viedenský kongres|Viedenským kongresom]], pričom konkrétne ciele revolúcie sa v jednotlivých štátoch líšili.
 
Ideovo bola revolúcia ovplyvnená [[Liberalizmus|liberálnymi]], [[Nacionalizmus|národnými]] a [[Republikánstvo|republikánskymi]] lienkamimyšlienkami a niesla sa v duchovnom odkaze [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcie]]. Trvalú politickú zmenu priniesla len vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], v ostatných štátoch mala intenzívnejšie len kultúrne a spoločenské dosahy.
 
Revolúcia vypukla vo Švajčiarsku (1847) ako aj Neapolsku a [[Kráľovstvo oboch Sicílií|Sicílii]] (január 1848) a odtiaľ sa šírila po Európe. Zasiahnuté boli štáty celej Európy okrem [[spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Rusko|Ruska]], [[Holandské kráľovstvo (od roku 1815)|Holandska]], [[španielsko|Španielska]] a [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a čiastočne Srbského kniežatstva (to samo o sebe dotknuté nebolo, ale aktívne sa zapájalo do revolúcií v [[Rakúske cisárstvo|habsburskej monarchii]]).
Riadok 40:
20. a 26. októbra 1848 boli pri povstaní popravení študenti Viliam Šulek a Karol Holuby. <ref>Slovenskí martýri, komisári SNR, Holuby a Šulek 1848 In http://www.krajne.sk/obec/zakladne-informacie/historia/slovenski-martyri-komisari-snr-holuby-a-sulek-1848</ref>
 
14. apríla 1849 vyhlásil Uhorský snem pod vedením [[Ľudovít Košut |Lajoša Košúta]] nezávislosť Uhorska v rámci monarchie (deklaruje sa jednonárodné maďarské Uhorsko bez uznania práv iných národov).{{Referenciebez citácie}}
 
13. augusta 1849 sa odohrala bitka pri Világoši, kde bojovali rakúske vojská po boku s ruskými. Následne bol maďarský odpor potlačený a viedenská vláda upevnila svoju moc centralizáciou monarchie - vznikol [[Bachov absolutizmus]] ([[neoabsolutizmus]]), ktorý skončil v roku 1859. Požiadavka federalizácie nebola uskutočnená a viedenská vláda na základe centralizácie rozpustila slovenských dobrovoľníkov.{{bez citácie}} Po neúspešnej revolúcii sa národné hnutie rozdelilo na prívržencov slovakizovanej češtiny ([[Ján Kollár]], ktorý vydával [[Slovenské noviny]]), alebo prívržencov samobytnosti slovenčiny v rámci panslavizmu (štúrovci). Kým Radlinský a Palárik u viedenského dvora presadzovali federáciu, štúrovci panslavistický model. V roku 1852 vychádzala Krátka mluvnica slovenská a v roku 1861 [[Pešťbudínske vedomosti]]. Pod vplyvom Februárového patentu (maďarizácia nemaďarských národov) sa formovalo [[Slovenské národné zhromaždenie]] pod vedením Daxnera a Francisciho. V roku 1862 vzniklo Gymnázium v Revúcej a 4. augusta 1863 bola založená [[Matica slovenská]].
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==