Jana z Arku: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
zle meno |
d Verzia používateľa 213.81.174.205 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 78.98.52.246 Značka: rollback |
||
Riadok 29:
[[Súbor:Portrait jeanne d'arc.jpg|right|thumb|Portrét]]
'''Jana z Arku''' alebo '''Johanka z Arku''' ({{V jazyku|fra|Jeanne d’Arc}}; * [[6. január]] [[1412]], [[Domrémy-la-Pucelle]] – † [[30. máj]] [[1431]], [[Rouen]]), nazývaná '''''Panna Orleánska''''', bola [[Francúzsko|francúzska]] hrdinka a bojovníčka proti [[Angličania|Angličanom]] v [[storočná vojna|storočnej vojne]] ([[1337]]{{--}}[[1453]]).▼
▲'''z Arku''' ({{V jazyku|fra|Jeanne d’Arc}}; * [[6. január]] [[1412]], [[Domrémy-la-Pucelle]] – † [[30. máj]] [[1431]], [[Rouen]]), nazývaná '''''Panna Orleánska''''', bola [[Francúzsko|francúzska]] hrdinka a bojovníčka proti [[Angličania|Angličanom]] v [[storočná vojna|storočnej vojne]] ([[1337]]{{--}}[[1453]]).
== Život ==
Údajne v dôsledku vypočutia Božieho hlasu sa stala veliteľkou francúzskej armády bojujúcej proti Angličanom. S jej pomocou Francúzi zvíťazili pri [[Orléans]]e v roku [[1429]], čo umožnilo korunováciu francúzskeho nástupcu trónu v [[Reims|Remeši]]. V roku [[1430]], po neúspešnom obliehaní Paríža, ju zajali [[Burgundi|Burgunďania]] a predali ju [[Anglicko|Anglickej]] vláde. Cirkevný súd v Rouene ju odsúdil za [[Heréza|kacírstvo]] a [[čarodejníctvo]]. Dňa 30. mája 1431 vykonali popravu upálením. Svedkovia jej popravy tvrdili, že jej srdce nezhorelo.
V roku [[1456]] ju [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] rehabilitovala a roku [[1920]]
== Svetská a náboženská stránka ==
Řádek 46 ⟶ 44:
== Životopis ==
Narodila sa pravdepodobne roku 1412 ako dcéra roľníka v oblasti Champagne vo východnom Francúzsku. Vyrástla z nej inteligentná a priama mladá žena. Hoci od útleho detstva počúvala „Božie hlasy“, nedá sa v jej prípade hovoriť o fanatizme a náboženskom mysticizme. Roku 1428, keď mala 16 rokov, ju tieto hlasy prinútili, aby prišla na pomoc Karolovi, ktorý bol už pred šiestimi rokmi vyhlásený za kráľa, ale anglické okupačné vojská mu nedovolili vládnuť. Jana presvedčila francúzskeho veliteľa Roberta de Baudricourta, aby kráľovi odovzdal jej odporúčajúce listy.
|