Prétoriánska garda: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Praetorian CohIII.jpg|thumb|Vojak Prétoriánskejprétoriánskej gardy]]

'''Prétoriánska garda''' alebo '''prétoriáni''' ([[Latinčina|lat.]] ''Praetoriani'') boli elitnou skupinou [[Staroveký Rím|rímskych]] vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže [[rímsky cisár (staroveký Rím)|rímskeho cisára]]. Vojaci mohli byť regrutovaní iba z radov Italov, občania z provincií neitalského pôvodu sa nemohli stať vojakmi Praetoriánskejprétoriánskej gardy. Od tohto pravidla sa však neskôr upúšťalo, keďže pôsobenie a právomoci gardy sa rozširovali.<ref>Tacito, ''Annales'', IV, 5, 5.</ref><ref name="durrym">{{cite book | first=Marcel | last=Durry | title=Éloge Funèbre d'une Matrone Romaine (Laudatio Turiae). Texte établi, traduit et commenté. Pp. xcviii + 82.| year=1952 | publisher=Les Belles Lettres | isbn=2-251-01090-4 }}</ref> Neskôr boli pretoriániprétoriáni regrutovaní aj z úplne romanizovaných provincií ako južná [[Galia]] a [[Hispania Baetica]]. V 2. storočí boli medzi prétoriánov prijímaní aj muži z gréckych provincií [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]] a [[Achája (historické územie)|Achája.]] Gardu zriadil cisár [[Augustus]]. Za cisára [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]], jeho nasledovníka, dal prétoriánsky prefekt [[SeianisSeianus]] postaviť v [[Rím]]e pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. Prétoriáni mali rôzne výhody. Ich plat bol o polovicu vyšší, než plat bežného legionára. Za vlády Augusta dostávali 750 denárov ročne, na konci prvého storočia sa to zvýšilo na 1 000 (za vlády Claudia a Domitiana). V treťom storočí im Septimius Severus platil 1 500 denárov a u Caracalla plat elitného prétoriána dosiahol 2 500. Od cisárov taktiež často dostávali dary, napr. na novýNový rok, alebo po zvolení nového cisára. Po ukončení záväzku 16 (oproti 20 – 25 rokov u bežného legionára) dostali diplom (resp. akýsi certifikát o službe), pozemok a výslužné vo výške asi 5 000 denárov.<ref>http://www.unrv.com/military/praetorian-guard.php</ref>

Keď sa zúčastnili boja, nosili upravené hranaté cisárske Scutáscutá. Ďalej mali pri sebe meč [[Gladius (meč)|gladius]], dýku [[pugio]] a oštep Pilum[[pilum]]. Mali aj elitnú kavalériu zloženú z Rimanov a pomocnú kavalériu. Prétoriánski kavaléristikavaleristi sa uniformou nelíšili od bežných kavaléristovkavaleristov, výnimkou bol štít, ktorý nebol oválny, ale kosoštvorcový. Veliteľ Prétoriánovprétoriánov sa nazýval Prefectuspraefectus praetorio, ktorý mal zároveň veľkú politickú moc.

Medzi známych prefektov patrí [[Seianus]], ktorý mal záporný vplyv na cisára Tiberia a [[Cassius ChaereraChaerea]], ktorý zabil tyrana [[Caligula|Caligulu]]. Prétoriánska garda mala obrovský politický vplyv a často od nej závisela cisárova moc. Keď sa Prétoriániprétoriáni odvrátili od [[Nero|Nera]], jeho režim padol. Po smrti cisára [[Commodus|Commoda]] v roku 192 Prétoriániprétoriáni vyhlásili dražbu, v ktorej dražili cisársky trón, pričom ten kto najviac zaplatil mal získať titul cisára. Tá istá vec sa stala aj po Nerovej smrti, sto rokov pred pádom Commoda, keď si trón kúpil [[Galba]]. Nakoniec boj o trón vyhral [[Septimius Severus]], ktorý dal Prétoriánovprétoriánov rozpustiť a ich rady doplnil [[Panónia (rímska provincia)|Panónskymipanónskymi]] legionármi a veteránmi, čím porušil pravidlá prijímania iba Rimanov, Italov a Grékov. Toto pravidlo sa v 3. storočí zrušilo. V tom storočí vládli de facto iba Prétoriániprétoriáni a ich prefekti, ktorí dosadzovali a vraždili cisárov.

Prétoriánov v 4. storočí definitívne rozpustil cisár [[Konštantín Veľký|Konštantín]], pričom dal zbúrať aj ich tábor. Hodnosť Praefectuspraefectus praetorio ostala ako spomienka na bývalú gardu v ríši pre vysokú štátnu civilnú funkciu aj naďalej, až bola za vlády cisára [[Héraklónas|Hérakleia]] začiatkom 7. storočia reorganizáciou úplne zrušená.<ref>Roger Collins, Visigothic Spain, 409 – 711 (2004 ed.). Wiley-Blackwell. ISBN 0-631-18185-7.</ref>