Rusi: Rozdiel medzi revíziami

V [[13. storočie|13. storočí]] sa v dôsledku zmiešania sa východoslovanských kmeňových zväzov vytvoril [[staroruský národ]]. Jeho upevneniu zabránil [[rozpad Kyjevskej Rusi]] na [[Staroruské kniežatstvá|feudálne kniežatstvá]]. Zjednotením kniežatstiev do niekoľkých štátov ([[Moskovské veľkokniežatstvo]], [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovské veľkokniežatstvo]], [[Dejiny Litvy#Štát oboch národov (Poľsko-litovský štát)|Poľsko-litovský štát]]) bol založený základ jeho ďalšieho rozpadu na tri súčasné národy – Rusov, [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Bielorusi|Bielorusov]]. Hlavnú úlohu vo formovaní ruského národa mali potomkovia kmeňov severovýchodnej [[Dejiny Ruska#Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)|Rusi]] – [[Ilmenskí Slovania]], [[Kriviči]], [[Viatiči]] – a iní. V dôsledku slabo rozvitých migračných procesov v [[stredovek]]u ostatné kmene [[Dejiny Ruska#Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)|Starej Rusi]] zostali do veľkej miery nerozvinuté.

 

 

Ešte na prelome [[19. storočie|19.]] – [[20. storočie|20. storočia]] Rusi poznali trojaké rozdelenie etnografických skupín<ref>V roku [[1897]] žilo na území [[Ruské impérium|Ruského impéria]] vyše 86 miliónov obyvateľov, čo predstavovalo 72,5 % ruského obyvateľstva impéria.</ref> (Veľkorusi, [[Ukrajinci|Malorusi]], [[Bielorusi]]). Ako štvrtá skupina sa niekedy zvykli uvádzať [[Rusíni]]. Už v tejto dobe však historici rozoznávali dostatočné odlišnosti medzi týmito troma etnografickými skupinami na to, aby ich mohli označiť za osobitné národy. V dôsledku ďalšieho prehlbovania rozdielov a národného obrodenia [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Bielorusi|Bielorusov]] sa tieto dva národy prestali označovať pojmom ''„Rusi“'' ([[ruština|po rusky]]: ''Русские''). Odvtedy sa pojem sa používal iba v spojitosti s Rusmi.