Hetzer: Rozdiel medzi revíziami

| odpruženie = torzné tyče -  – Christie

Na začiatku roku 1943 hlavný inšpektor nemeckých tankových vojsk [[Heinz Guderian]] požadoval vývoj nového ľahkého [[stíhač tankov|stíhača tankov]] s dostatočným pancierovaním a nízkou siluetou, ktorý by nahradil existujúce kolesové ťahané [[protitankové delo|protitankové zbrane]]<ref>Peter Chamerlain, Hilary L. Doyle: ''Encyclopedia of German Tanks of World War Two.'' Weidenfeld Military, 272 s.</ref> a zastarávajúce stroje [[Marder]]. Nový typ bol postavený na podvozku tanku [[LT-38|PzKpfw 38 (t)]], vyrábaného v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte]]. Jeho pancierové pláty boli uložené šikmo, čo zvyšovalo jeho balistickú odolnosť, aj napriek ich neveľkej hrúbke. V priebehu marca 1944 obdržaladostala nemecká armáda prvé tri prototypy, pričom stroje dostali označenie Jägdpanzer 38. Prezývka Hetzer bola neoficiálna, vytvorili ju nemeckí vojaci. Stíhač tankov si 20. apríla 1944 prezrel i samotný [[Adolf Hitler]], po čom bolo následne rozhodnuté o jeho sériovej výrobe. Výroba sa začala najprv v továrni BMM (bývalá [[ČKD]]) v Prahe, neskôr sa vyrábali aj v továrni [[Škoda]] v [[Plzeň|Plzni]], [[Hradec Králové|Hradci Králové]] a [[Vroclav]]i<ref name="Bischop, 1998">Chris Bischop: ''The Encyclopedia of Weapons of World War II.'' Barnes & Noble, Inc., London, 1998, s. 45</ref>.

Do konca vojny bolo vyrobených asi 2800 kusov. Po skončení vojny Česko-Slovensko obnovilo výrobu pre vlastné potreby aj pre export. Po vojne boli rozpracované stíhače tankov v ČKD a v Škodovych závodoch dokončené. Časť ich bola predaná pod označením ST I [[Česko-slovenská ľudová armáda|Česko-slovenskej armáde]]. Medzi rokmi 1947 a 1952 bola časť produkcie exportovaná pod označením G-13 do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Ostatné rozpracované podvozky boli použité na výrobu cvičných tankov ST III. Jednalo saIšlo prakticky o podvozky, na ktoré boli namontované veže z plechu. Otvor pre kanón bol zaslepený a do čelnej časti boli inštalované sedačky pre vodiča a inštruktora. Tieto stroje boli tiež označované ako „CPV“ (cvičné pásové vozidlo). Vo Švajčiarsku sa vo výzbroji udržali do začiatku [[70. roky 20. storočia|70. rokov]]<ref name="Bischop, 1998"/>.