Nemecko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 2A02:AB04:2BF:500:49A7:D403:4EF4:4E27 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex
Značka: rollback
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 13:
| ŠírkaSt = 52
| ŠírkaMin = 31
| ŠírkaSJ =s
| DĺžkaSt = 13
| DĺžkaMin = 24
| DĺžkaVZ =z
| Najväčšie mesto = [[Berlín]]
| Úradné jazyky = [[nemčina]]
Riadok 25:
| Vznik = [[Verdunská zmluva]] ([[843]])<br />[[18. január]], [[1871]]<br />rozdelenie [[23. máj]] [[1949]]<br />zjednotenie [[3. október]] [[1990]]
| Susedia = [[Francúzsko]], [[Česko]], [[Holandsko]], [[Rakúsko]], [[Švajčiarsko]], [[Luxembursko]], [[Belgicko]], [[Dánsko]], [[Poľsko]]
| Rozloha = 357 021168
| Poradie rozloha = 62
| Rozloha vody = 7 798
| Percento vody = 2,2
| Odhad počtu obyvateľov =82 175800 700000
| Rok odhad počtu obyvateľov =20152017
| Poradie odhad počtu obyvateľov =
| Sčítanie počtu obyvateľov = 81 084 000
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2014
| Hustota obyvateľstva = 227232
| Poradie hustota = 58
| HDP = 3 466652 639 milmld.
| Rok HDP = 20162017
| Poradie HDP = 4
| HDP na hlavu = 4850 111206
| Poradie HDP na hlavu = 1618
| HDI = 0.,926
| Rok HDI = 2015
| Poradie (HDI) = 54
| Kategória HDI =vysoký
| Mena = [[Euro]] (€) (= 100 centov)
Riadok 133:
Kráľ [[Viliam I. (Nemecko)| Viliam I.]] v roku 1862 vymenoval [[Otto von Bismarck|Otta von Bismarck]]a novým pruským ministerským predsedom. Ten úspešne viedol [[Dánsko-nemecká vojna| druhú šlezvickú vojnu]] v roku 1864 a pruské víťazstvo v [[Rakúsko-pruská vojna|prusko-rakúskej vojne]] v roku 1866 mu umožnilo vytvoriť [[severonemecký spolok]] ("Norddeutscher Bund") a [[Rakúske cisárstvo|Rakúsko]] z jeho záležitostí vylúčiť. Po francúzskej prehre v [[Prusko-francúzska vojna|Prusko-francúzskej vojne]] bolo v roku 1871 vo [[Versailles]] vyhlásené [[nemecké cisárstvo]], združujúce všetky rozptýlené časti Nemecka s výnimkou Rakúska. Prusko bolo dominujúcou zložkou nového štátu; pruský kráľ z rodu [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]] vládol súčasne ako cisár a hlavný mestom sa stal [[Berlín]].
 
V období ''[[Gründerzeit]]'' po [[Zjednotenie Nemecka (1871)|zjednotení Nemecka]] zaručila Bismarckova zahraničná politika (Bismarck sa za cisára Viliama stal [[Nemecký kancelár|nemeckým kancelárom]]) Nemecku postavenie ako veľkému národu, diplomatickou cestou izolovala [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]] a vyhýbala sa vojne. V dôsledku [[Berlínska konferencia | berlínskej konferencie]] v roku 1884 si Nemecko nárokovalo niekoľko [[Nemecké kolónie|kolónií]] vrátane [[Nemecká východná Afrika|východnej Afriky]], [[Nemecká juhozápadná Afrika|juhozápadnej Afriky]], [[Togoland | Toga]] a [[Kamerun]]u.<ref>{{cite book |title=100 maps |year=2005 |publisher=Sterling Publishing |isbn=978-1-4027-2885-3 |editor=Black, John |page=202}}</ref>
 
Pod taktovkou [[Viliam II. (Nemecko)|Viliama II.]] sa Nemecko, rovnako ako ostatné európske mocnosti, ubralo novoimperialistickým smerom, čo viedlo k treniciam so susednými krajinami. Väčšina aliancií, v ktorých bolo Nemecko predtým členom, nebola obnovená a nové aliancie ho nikam "nepustili".<ref>Fulbrook 1991, pp. 135, 149.</ref>
Riadok 186:
Vojna bola najkrvavejším konfliktom v histórii ľudstva a v Európe spôsobila smrť asi [[Obete druhej svetovej vojny|40 - 50 miliónom ľudí]].<ref>{{cite news | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4530565.stm | title = Leaders mourn Soviet wartime dead | work = BBC News | date=9 May 2005 |accessdate=18 March 2011 }}</ref> Straty nemeckej armády boli medzi 3 250 000 a 5 300 000 vojakov,<ref name="Rüdiger Overmans 2000">{{cite book|author=Overmans, Rüdiger|title=Deutsche militärische Verluste im Zweiten Weltkrieg|publisher=Oldenbourg|year=2000|isbn=3-486-56531-1}}</ref>a bolo zabitých približne 2 milióny nemeckých civilistov.<ref>{{cite book|author=Winter, JM|chapter=Demography of the war|title=The Oxford Companion to World War II|editors=Dear, I; Foot, M|year=2003|isbn=9780191727603|edition=ebook|publisher=Oxford University Press}}</ref>
 
To, čo sa neskôr stalo známe ako [[Holokaust]], bolo štátom uskutočňované prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie asi šiestich miliónov Židov, medzi 220 000 a 1 500 000 [[Rómovia|Rómov]], 275 000 osôb s mentálnym alebo zdravotným postihnutím v rámci [[Program T-4]], tisíce [[Jehovovi svedkovia|jehovistov]], homosexuálov a stovky tisíc predstaviteľov politickej a náboženskej opozície.<ref>{{cite book |last=Niewyk |first=Donald L. |title=The Columbia Guide to the Holocaust |year=2000 |publisher=Columbia University Press |pages=45–52 |author2=Nicosia, Francis R. |isbn =978-0-231-11200-0}}</ref> Bolo zabitých cca šesť miliónov [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]] a viacnviac než 3 milióny [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych vojnových zajatcov]].
 
Prehra vo vojne pre Nemecko vyústila v územné straty a vysídlenie miliónov etnických Nemcov zo skorších východných území Nemecka a tiež aj skôr okupovaných území. Nemecko, rovnako ako mnoho krajín, ktoré obsadilo,<ref>{{cite web|url=http://www.spiegel.de/international/germany/rape-murder-and-genocide-nazi-war-crimes-as-described-by-german-soldiers-a-755385-4.html|title=Nazi War Crimes as Described by German Soldiers|author=Fleischhauer, Jan|work=[[Spiegel Online]]|date=8 April 2011|accessdate=8 April 2011}}</ref>utrpelo masové znásilňovanie<ref>{{cite book |last =Beevor |first =Antony |authorlink =Antony Beevor |title =Berlin: The downfall 1945 |origyear =2002 |year =2003 |publisher =Penguin |isbn =978-0-14-028696-0 |pages =31–32, 107–108, 409–412}}</ref>a v dôsledku bombardovania počas vojny zničených miest a kultúrnych dedičstiev. Po druhej svetovej vojne boli zadržaní vrcholní nacisti súdení za vojnové zločiny a genocídu v [[Norimberský proces|Norimberskom procese]].<ref>{{cite web |last=Overy |first=Richard |title=Nuremberg: Nazis on Trial |url=http://www.bbc.co.uk/history/worldwars/wwtwo/nuremberg_article_01.shtml |publisher=BBC History |date =17 February 2011 |accessdate=25 March 2011}}</ref>
Riadok 200:
Spolkovým parlamentom SRN bol v roku 1949 zvolený [[Konrad Adenauer]] prvým spolkovým kancelárom ('' Bundeskanzler '') a v tomto úrade zostal až do roku [[1963]]. Pod jeho a následne pod [[Ludwig Erhard | Erhardovým]] vedením krajina zažila prudký a dlhotrvajúci hospodársky rast, ktorý začal už začiatkom roku 1950. Do histórie vošiel ako "nemecký hospodársky zázrak" ('' Wirtschaftswunder ''). Západné Nemecko sa v roku [[1955]] pripojilo k [[Severoatlantická aliancia | NATO]] a bolo zakladajúcim členom [[Európske hospodárske spoločenstvo | Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] v roku [[1957]].
 
Východné Nemecko bolo začlenené do [[východný blok | východného bloku]] s politickou a vojenskou kontrolou zo strany [[Sovietsky zväz | SSSR]]. Zostali v ňom silné sovietske vojenské jednotky a&nbsp;krajina sa stala členom [[Varšavská zmluva | Varšavskej zmluvy]]. Hoci Východné Nemecko vyhlasovalo, že je demokratické, politická moc bola vykonávaná len prednými členmi [[Politbyro | politbyra]] komunistickej strany, zvanej [[Jednotná socialistická strana Nemecka]] (SED), podporované tajnou službou [[Stasi]] (''Staatssicherheit'')<ref name="spiegel_20080311">{{cite web|url = http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,540771,00.html|title = New Study Finds More Stasi Spooks|author = maw/dpa|date = 11 March 2008|work = [[Der Spiegel]]|accessdate =30 October 2011}}</ref> a radom čiastkových organizácií kontrolujúcich takmer všetko dianie v spoločnosti. Bola zavedená [[plánovaná ekonomika]] a krajina sa neskôr stala členom [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci | RVHP]].<ref name=loc-cs>"Germany (East)", Library of Congress Country Study, [http://memory.loc.gov/frd/cs/germany_east/gx_appnb.html Appendix B: The Council for Mutual Economic Assistance]</ref>
 
Zatiaľ čo východonemecká propaganda bola založená na domnelých a niektorých skutočných výhodách tamojších sociálnych programov a neustále hrozila inváziou zo strany SRN a západných "[[Imperializmus | imperialistov]]", veľké počty občanov NDR sa snažili uniknúť do Spolkovej republiky za slobodou a prosperitou.<ref name="NYT_19890822">{{cite news|url = http://www.nytimes.com/1989/08/22/world/westward-tide-of-east-germans-is-a-popular-no-confidence-vote.html?pagewanted=all&src=pm | title = Westward Tide of East Germans Is a Popular No-Confidence Vote|first = Ferdinand|last = Protzman |date = 22 August 1989|work = The New York Times | accessdate =30 October 2011}}</ref>Do polovice roku 1961 to bolo ešte čiastočne možné prechodom alebo prejazdom z východnej do západnej časti Berlína. V onom roku však bol postavený [[Berlínsky múr]], ktorý prakticky znemožnil východným Nemcom útek do [[Západný Berlín | Západného Berlína]] a odtiaľ do západného Nemecka. Tento múr naprieč Berlínom a na celej hranici Západného Berlína s územím NDR sa stal symbolom [[Studená vojna | studenej vojny]], a preto sa jeho pád v roku 1989 stal nielen symbolom [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenia Nemecka]] a zásadných zmien, ktoré sa neskôr uskutočnili v jeho východnej časti (tzv. ''[[Die Wende | Wende]]''), ale aj symbolom pádu komunizmu v celej Európe a&nbsp;dokonca aj v Sovietskom zväze samotnom.
Riadok 275:
Spolková republika Nemecko je [[Federácia | federatívna]] parlamentne-demokratická a zastupiteľská republika.
 
[[Prezident Nemecka | Prezident]], [[Frank-Walter Steinmeier]] (19. marca 2017-doteraz), je [[hlava štátu | hlavou štátu]] a má predovšetkým reprezentatívne povinnosti a právomoci. Do funkcie je volený ''[[Bundesversammlung|spolkovým zhromaždením]]'' - inštitúciou, ktorá sa skladá z členov '' Bundestagu '' a z rovnakého počtu štátnych delegátov.
 
Kancelár, [[Angela Merkelová]] (22. novembra 2005-doteraz), je hlavou vlády a uplatňuje [[Výkonná moc | výkonnú moc]]. Ide o podobnú funkciu akú má [[predseda vlády]] v iných parlamentných demokraciách.
Riadok 324:
=== Náboženské zloženie ===
 
V Nemecku počet príslušníkov tradičných historických cirkví klesá, čo súvisí hlavne so [[sekularizácia|sekularizácou]] spoločnosti a cirkevnou daňou. Príslušníkov [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] žije v Nemecku 25 176 000 (30,7 %). Rímski katolíci žijú hlavne v južnej a v západnej časti štátu, najviac v Bavorsku a v Sársku. K [[Nemecká evanjelická cirkev|Nemeckej evanjelickej cirkvi]] sa hlási 25 101 000 obyvateľov (30,5 %). Žijú najmä na severe a východe štátu. Celkovo žije v krajine 32,31 % protestantov. Okrem evanjelikov tu žijú [[Baptizmus|baptisti]], [[Hnutie obnovy v Duchu Svätom|pentekostalisti]], [[Metodizmus|metodisti]], [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|mormonimormóni]] či [[Svedkovia Jehovovi]]. K [[islam]]u sa hlási 3 300 000 obyvateľov (cca 4 % obyvateľov štátu). Hlásia sa k nemu najmä Turci, Arabi, kosovskí Albánci, prisťahovalci z Iraku, Iránu a iných moslimských krajín. K [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnym cirkvám]] sa hlási 1 400 000 obyvateľov (1,7 %). Ide hlavne o prisťahovalcov z Grécka, Rumunska, Srbska, Bulharska, Ruska, Arménska či Egypta a Etiópie. K [[Budhizmus|budhizmu]] sa hlási 245 000 obyvateľov (0,3 %) hlavne prisťahovalcov z Ďalekého východu. [[Hinduizmus]] má 97 500 prívržencov a [[sikhizmus]] 50 000 prívržencov. Ateistov, teda obyvateľov bez náboženskej príslušnosti je 24 400 000 (29,6 %).
 
== Kultúra ==