Piotr Nikolajevič Šironin: Rozdiel medzi revíziami

 

'''Pjotr N. Šironin''' sa narodil 12. júla 1909 v [[Kirov (Kirovská oblasť)|Kirove]], malom meste Kirovskej oblasti v rodine robotníka. Vyštudoval pedagogický inštitút a stal sa učiteľom, neskôr riaditeľom školy. V marci 1942 vstúpil do Červenej armády a v [[Petrohrad|Leningrade]] absolvoval vojenské pechotné učilište. V januári 1943 sa stal veliteľom čaty 78. gardového streleckého pluku 25. gardové streleckej divízie 6. armády Juhozápadného frontu. O necelé dva mesiace neskôr vstúpil so svojou čatou do histórie. Bolo to v druhej bitke o [[Charkov]], kedy dostal za úlohu brániť s 24 mužmi svojej čaty železničný prejazd pri Taranovke. Nemci nasadili na tomto úseku proti hŕstke jeho mužov desiatky tankov a obrnených vozidiel s pechotou. „Široninovci“ odrazili päť nepriateľských útokov a zničili 16 tankov, množstvo obrnencov a cez 100 nemeckých pešiakov. Svoje pozície neopustili a prinútili Nemcov ich pozície obísť. Z 24 mužov čaty zostalo nažive len päť, medzi nimi i veliteľ poručík Šironin. 18. mája 1943 bola poručíkovi P. N. Široninovi a všetkým mužom jeho čaty udelená [[Hrdina Sovietskeho zväzu|Zlatá hviezda Hrdinu ZSSR]], z toho devätnástim z nich in memoriam. Na frontu sa už Šironin nevrátil. Po prepustení z nemocnice odišiel do zálohy a vrátil sa k svojmu civilnému povolaniu učiteľa. Zomrel 30. júna 1968. Na železničnej stanici v Taranovke, ktorá dnes nesie meno Šironina stojí pamätník 24 hrdinov ako spomienka ich legendárnych činov.