Februárový prevrat: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnenie
Jozef (diskusia | príspevky)
→‎Priebeh a následky: to si odkiaľ zobral, že v tom čase bola v Prahe nejaká federálna vláda. To si už načisto osprostel? V tom čase bol unitárny štát.
Riadok 26:
Napriek tomu, že komunisti získavali rozhodujúce pozície v mocenských zložkách, Československo bolo začiatku roku 1948 posledným štátom v [[Východný blok|sovietskej sfére vplyvu]] (principiálne dohodnutej vo februári 1945 na [[Jaltská konferencia]]), kde ešte stále neboli komunisti dominantne pri moci. <ref name=":1" />
 
Na Slovensku prebehol prevrat akoby v dvoch fázach. ''Slovenská vládna kríza'' na jeseň roku 1947 bola akousi generálkou komunistov na prevrat v celoštátnom meradle.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=ÚPN|meno=|titul=Úvod - Február 1948|url=http://www.februar1948.sk/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-02-19|vydavateľ=www.februar1948.sk|jazyk=sk}}</ref> <!-- 14. september – M. Ferjenčík oznámil, že bolo odhalené veľké protištátne sprisahanie proti republike http://www.februar1948.sk/sk/kalendarium/ -->Komunisti zneužitím už ovládnutej polície proti DS vykonštruovali akési "protištátne ľudácke sprisahanie" odvolávajúc sa najmä na [[Ján Ursíny#Obuchova aféra|Obuchovu aféru]], do ktorého mala byť DS zapojená. Poprední politici DS boli obvinení z protištátnych aktivít. V atmosfére tlačových kampaní, pouličných demonštrácií a hrozieb si potom KSS vynútila na schôdzke 9. novembra 1947 s Lettrichom zmeny v [[Zbor povereníkov|Zbore povereníkov]]<ref>Rychlík, Jan: Češi a Slováci ve 20. století. Praha : Vyšehrad, 2012. ISBN 978-80-7429-133-3. S. 308, 358. (česky)</ref>, čo viedlo k vytvoreniu nového [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 18. novembra 1947 do 23. februára 1948|8. Zboru]] 18. novembra 1947. Z postu podpredsedu federálnejčeskoslovenskej vlády bol donútený odstúpiť [[Ján Ursíny]].
 
Vo februári 1948, keď sa začala vládna kríza, po Gottwaldovom odmietnutí prerokovať na vláde zneužívania [[Polícia|národnej bezpečnosti]] komunistami, došlo k sérii udalostí, ktoré viedli k úplnému prevzatiu moci v celom štáte komunistami. Vo [[Prvá vláda Klementa Gottwalda|vtedajšej vláde]] zasadalo 26 [[minister|ministrov]], z toho boli 9 komunisti, 3 sociálni demokrati, 12 tzv. „nekomunistických“ alebo „buržoáznych“ a 2 nestraníci ([[Jan Masaryk|Masaryk]] a [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svoboda]]). 20 februára podali 12 nekomunistickí [[minister|ministri]] (ČSNS - 4, ČSL - 4, DS - 4) [[demisia|demisiu]] v nádeji, že prezident Beneš (bývalý člen ČSNS) rozpustí vládu a uskutočnia sa nové voľby. <!-- Demisiu podali Prokop Drtina, Mikuláš Franek, František Hála, Štefan Kočvara, Jan Kopecký, Ján Lichner, Ivan Pietor, Adolf Procházka, Hubert Ripka, Jaroslav Stránský, Jan Šrámek a Petr Zenkl. Nebola to však väčšina vlády. Nepridali sa k nim všetci členovia ich strán. Účelom demisie okrem nových volieb mohlo byť aby prezident zabránil komunistom preberať vládu. -->